Albrecht Dürer	Klaňanie sa Svätej Trojici

Albrecht Dürer, pomenovaný po svojom otcovi zlatníkovi z Norimbergu, sa narodil 21. mája 1471 ako tretie z 18 detí. Rodičia ho pravdepodobne poslali do školy, aby sa naučil základy čítania, písania a počítania. Jeho otec učil chlapca vyrábať šperky a kresliť. Medzi Albrechtove prvé zachované kresby patria Autoportrét (1484) a Madona s dvoma anjelmi (1485). Približne v týchto rokoch sa chlapec stal učňom v otcovej dielni. Hoci Dürer starší chcel, aby jeho syn pokračoval v štúdiu zlatníctva, malý Albrecht prejavil svoj umelecký talent. Preto sa v roku 1486 rozhodlo, že ho pošlú ďalej študovať do umeleckej dielne, ktorú viedol Michael Wolgemuth, popredný umelec mesta.  Po skončení učňovskej praxe Dürer v súlade so starou nemeckou tradíciou cestoval ako učeň do iných regiónov, aby získal vedomosti a zručnosti od iných majstrov. V rokoch 1490 - 1494 navštívil Frankfurt nad Mohanom, Štrasburg, Bazilej a Holandsko, kde študoval sochárstvo a maliarstvo.  Dürerove prvé diela boli drevorezy. Jeden z jeho prvých autoportrétov pochádza z roku 1493 a bol určený pre nevestu, ktorá ho čakala v jeho vlasti. Albrecht okrem iného vytvoril ilustrácie k satirickej básni Sebastiana Branta Loď bláznov, ktorá vyšla v Bazileji v roku 1494.  V máji 1494 sa Dürer vrátil do Norimbergu, kde sa v júli oženil s 19-ročnou Agnes Freyovou, dcérou známeho kováča medi v meste. Pravdepodobne nešlo o manželstvo z lásky, pretože mladý Dürer sa na svoju druhú cestu vydal len niekoľko týždňov po svadbe. Tentoraz sa Dürer vydal do Talianska, kde zostal približne rok.  Po návrate domov v roku 1495 si Dürer otvoril vlastný ateliér. Tu vytvoril väčšinu svojich diel. Zároveň sa jeho diela podpisovali "AD". Tento podpis bol zárukou umeleckej kvality v celej Európe. Dokonca to neboli v prvom rade obrazy, ktoré sa stali slávnymi, ale rytiny na medi a dreve. Jednou z prvých signovaných kresieb bol Zajac z roku 1502.  V roku 1505 sa umelec opäť vydal do Talianska - do Benátok. Tam zostal až do jari 1507. V tom čase už Dürerove rytiny získali veľkú popularitu a boli kopírované. V Benátkach dostal objednávku od nemeckej komunity na kostol San Bartolomeo.  V roku 1512 sa jeho hlavným mecenášom stal cisár Svätej ríše rímskej Maximilián I. Dürer, ktorý sa v tom čase už stal uznávaným majstrom leptu, sa spolu so svojimi žiakmi podieľal na veľkom drevoryte "Víťazný oblúk cisára Maximiliána I.", ktorý pozostával z odtlačkov 192 dosiek. V roku 1515 mu Maximilián I. udelil doživotnú rentu. Zaujímavým dielom z tohto obdobia je drevorez indického nosorožca, ktorý vznikol v roku 1515. Umelec sám toto zviera nikdy nevidel a pri tvorbe vychádzal z opisov a náčrtov, ktoré mal k dispozícii. Napriek nepresnostiam bol v priebehu troch storočí mnohokrát kopírovaný a bol považovaný za verné zobrazenie nosorožca. V roku 1520 odišiel Albrecht Dürer z Norimbergu na svoju poslednú cestu. Cieľom cesty bolo navštíviť nového cisára Karola V. a prekvitajúce holandské mestá. V Antverpách sa cestovateľovi dostalo nadšeného a obdivného prijatia od jeho kolegov. Dürer 5. mája 1521 po jednom zo stretnutí na jeho počesť vytvoril odborný termín, ktorý sa používa dodnes. Jedného z popredných antverpských maliarov Joachima Patiniera nazval dobrým "krajinkárom". V Holandsku, pravdepodobne počas námornej plavby okolo Zélandu v roku 1520, Dürer ochorel na chorobu, z ktorej sa nedokázal vyliečiť. Trpel horúčkou, nevoľnosťou, mdlobami a bolesťami hlavy - možnými príznakmi chronickej malárie. Albrecht Dürer zomrel vo svojom rodnom meste 6. apríla 1528 a svojej manželke zanechal značný majetok, v tom čase takmer 7 000 florénov.  Dürer bol majstrom najvyššieho kalibru. Bol prvým nemeckým maliarom, ktorý písal o svojom živote, ako prvý spracoval autoportréty ako samostatný žáner, akvarely a grafiky priviedol v ranom štádiu k umeleckej a technologickej dokonalosti a ako prvý v Nemecku namaľoval akty podľa živých predloh. Jeho diela zahŕňajú viac ako 1 100 kresieb, 34 akvarelov, 108 medirytín a leptov, približne 246 drevorezov a 188 malieb.  Albrecht Dürer je známy nielen ako grafik, ale aj ako autor niekoľkých teoretických pojednaní: Príručka o meraní (1525), Príručka na upevňovanie miest (1527) a Štyri knihy o proporciách (1528). Uchovával aj materiály k svojej nedokončenej "Knihe o maľovaní" a ďalšie náčrty. Výňatky z týchto kníh, ako aj denníky a listy veľkého umelca sú stále publikované.  Dürer mal obrovský vplyv na umelcov neskorších generácií, najmä prostredníctvom svojich rytín, keďže jeho obrazy sa nachádzali prevažne v súkromných zbierkach len v niekoľkých mestách. Jeho úspech nepochybne inšpiroval významných umelcov, ako boli Raffael, Tizián a Parmigianino, z ktorých každý spolupracoval s rytcami na propagácii a distribúcii svojich diel.  

Na vzore je vyobrazená Panna Mária s Ježiškom, časť obrazu Albrechta Dürera Madona s dieťaťom, ktorý sa nachádza v galérii Uffizi vo Florencii. Vľavo je nápis „SAN MARINO“ a znak mincovne „R“. Vpravo hore sa nachádza monogram Albrechta Dürera „AD“ a na pravej strane nápis „DÜRER“. V dolnej časti mince sú iniciály autora vzoru Valeria De Seta „VdS“ a roky „1471 – 2021“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad: 54 000 ks

Dátum vydania: 27.8.2021