Budova Bundesratu	Rokovacia sála

Bundesrat, doslova „Spolková rada“ je štátny zákonodarný orgán Spolkovej republiky Nemecko. Jeden z piatich ústavných orgánov Nemecka (ďalšími sú Bundestag, spolková vláda, spolkový prezident a spolkový ústavný súd). Bundesrat je inštitúcia, ktorá zastupuje a obhajuje záujmy spolkových krajín vo federálnom rozhodovacom procese. Bola založená 23.5.1949 a pozostáva z členov vlád krajín zastupujúcich 16 spolkových krajín Nemecka. Štáty sa prostredníctvom svojich zástupcov v Spolkovej rade zúčastňujú na legislatívnej a výkonnej činnosti na federálnej úrovni, ako aj na záležitostiach Európskej únie. Zástupcovia vyslaní do Bundesratu pokračujú v plnení svojich povinností v krajinských vládach, pričom sa spájajú dve funkcie. Hoci funkčné obdobie delegátov nie je zákonom obmedzené, po voľbách do príslušného krajinského snemu dochádza k pravidelnej rotácii predstaviteľov štátov. Na čele delegácie je spravidla predseda štátnej vlády. Členovia Spolkovej rady nedostávajú za výkon funkcie žiadnu peňažnú odmenu, kompenzujú sa len prevádzkové náklady. Na čele Spolkovej rady stojí prezident, ktorý je volený na obdobie jedného roka. Voľba prezidenta je však len formálnym volebným aktom, keďže v roku 1950 predsedovia krajinských vlád určili postup rotácie predsedajúceho štátu podľa počtu obyvateľov v zostupnom poradí. Toto poradie sa viackrát menilo jednak v dôsledku výkyvov v počte obyvateľov štátu, jednak po zjednotení Nemecka v roku 1990. Novozvolený prezident sa ujíma úradu 1. novembra. Predseda Spolkovej rady môže nahradiť spolkového prezidenta, ak tento nemôže plniť svoje povinnosti. V prezídiu nemeckého Bundesratu sú v súčasnosti okrem prezidenta aj dvaja podpredsedovia. Na rozdiel od väčšiny podobných zákonodarných orgánov sa hlasovanie každej spolkovej krajiny musí uskutočniť jednomyseľne v Spolkovej rade. V opačnom prípade sa všetky hlasy štátu považujú za neplatné. Význam a úlohu Spolkovej rady v nemeckom politickom systéme odhaľuje článok 50 základného zákona, ktorý hovorí, že štáty sa prostredníctvom Spolkovej rady zúčastňujú na legislatívnom procese, správe federácie a záležitostiach Európskej únie. Základný zákon okrem toho poskytuje Spolkovej rade ďalšie právomoci, medzi ktoré patrí napríklad voľba polovice sudcov nemeckého Spolkového ústavného súdu, druhú polovicu sudcov volí Spolkový snem. Jednou z hlavných úloh Spolkovej rady je však legislatívna činnosť. Spolková rada spolu s Bundestagom a spolkovou vládou má právo zákonodarnej iniciatívy, hoci toto právo na rozdiel od posledne menovanej nevyužíva tak aktívne. Všetky návrhy zákonov, ktoré posudzuje Spolkový snem, sa posielajú aj Spolkovej rade. Návrh zákona nemožno prijať bez súhlasu Spolkovej rady, ak sa týka otázok zdaňovania a rozpočtovej politiky, územia a hraníc štátov, organizácie moci na regionálnej úrovni alebo iných otázok v kompetencii štátov podľa základného zákona. Spolková rada môže napadnúť zostávajúce návrhy zákonov, potom musí návrh zákona prehodnotiť Spolkový snem. Vzhľadom na rozdielne usporiadanie politických síl na federálnej úrovni a v štátoch sa Bundesrat môže stať politickou protiváhou, a tým aj nástrojom opozície. Ale aj bez účasti opozície často bráni Spolkovému snemu prijať návrhy zákonov, ktoré obzvlášť zhoršujú právny stav pozemkov, keďže Spolková rada má klásť záujmy svojej pôdy nad stranícku líniu. Členovia spolkovej vlády majú právo zúčastňovať sa a vystupovať na plenárnych schôdzach a zúčastňovať sa na schôdzach výborov, ktorých sa môžu zúčastniť aj spolkoví zamestnanci. Skutočná práca Spolkovej rady sa uskutočňuje vo výboroch vytvorených v súlade s úlohami Spolkovej rady. V súčasnosti má Nemecká spolková rada 16 výborov. Všetky návrhy dokumentov predložené Spolkovej rade musia najskôr prejsť príslušným výborom a až po schválení výborom sa o nich hlasuje na plenárnom zasadnutí celej Spolkovej rady. Zároveň pri internom hlasovaní vo výbore má každý pozemok len jeden hlas a pri rovnosti hlasov sa návrh dokumentu považuje za zamietnutý.

Vzor veľmi detailne a filigránsky zobrazuje budovu Spolkovej rady. Vo vnútornej časti mince sa hore nachádza značka mincovne, vyjadrená písmenami A, D, F, G alebo J, iniciály umelca a rok „2019“. V spodnej časti vnútorného kruhu mince je uvedený nápis „BUNDESRAT“ a kód vydávajúcej krajiny Nemecko „D“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a spravodlivosť a sloboda) a spolková orlica

Kvalita: BU

Náklad: 26 400 ks

Dátum vydania: 29.1.2019