Hlavná budova paláca	Palác Charlottenburg

Berlín je hlavné mesto Nemecka a jedna zo spolkových krajín Nemecka. Berlín je s počtom obyvateľov približne 3,67 milióna ľudí (2019) najväčším mestom krajiny. Je to druhé najľudnatejšie mesto v Európskej únii po Londýne. Nachádza sa v severovýchodnej časti Nemecka. Asi tretinu územia mesta tvoria lesy, parky, záhrady, rieky a jazerá. Charlottenburg je zámok v Berlíne, ktorý sa nachádza v rovnomennej štvrti v mestskej časti Charlottenburg-Wilmersdorf. Je to najväčší palác v Berlíne, zahŕňa aj park a množstvo budov: Nový pavilón, Belvedere a mauzóleum. Po tom, čo Sophia Charlotte Hannoverská v roku 1694 odovzdala panstvo Caputh svojmu manželovi, kurfirstovi Fridrichovi III., on jej 30. júna na oplátku daroval dedinu Lietzow (nem. Lietzow ). Sophia Charlotte poverila architekta Johanna Arnolda Nehringa, aby tam postavil letné sídlo. Ale o niekoľko mesiacov neskôr Nehring zomrel a v stavbe pokračoval Martin Grünberg. Dvorní umelci, bratia Tervesten a Antoine Pin,  vymaľovali stropy v mnohých izbách v Charlottenburgu v mytologicko-alegorickom štýle. Aj Jantárová komnata od architekta Andreasa Schlütera bola pôvodne určená pre Charlottenburg, no Fridrich Viliam I. ju v roku 1716 daroval ruskému cisárovi Petrovi I. Zámocký park (záhrada) rozprestierajúci sa na 55 hektároch vytýčil v roku 1697 Simeon Godeau vo francúzskom štýle. 11. júna 1699 bol postavený malý hrad, ktorý dostal názov na počesť obce - Litzenburg. V novom paláci žila Sofia Charlotte pomerne nezávisle a jej manžel dostal do paláca prístup len na pozvanie. V roku 1701 bol Frederick korunovaný za pruského kráľa a Sophia Charlotte sa preto stala kráľovnou. Potom architekt Johann Friedrich Eosander von Goethe hrad výrazne dokončil. 1. februára 1705 zomrela Sophia Charlotte vo veku 36 rokov a kráľ na jej počesť premenoval zámok na Charlottenburg. Na príkaz kráľa von Goethe v rokoch 1709–1712 hrad opäť rozšíril. Postavil najmä výraznú hradnú kupolu, postavil aj skleník a kaplnku. Po smrti Fridricha I. v roku 1713 sa novým majiteľom hradu stal Fridrich Viliam I., ktorý ho nariadil vykurovať aj v zime, pretože tam rád prijímal zahraničných hostí. Po jeho smrti v roku 1740 prešiel hrad do rúk nového kráľa Fridricha II. Pod jeho vedením bol vybudovaný Malý skleník, Belvedér a divadlo. Koncom 18. - začiatkom 19. storočia bola záhrada upravená v anglickom štýle. V roku 1806 obsadili Prusko francúzske vojská a Charlottenburg sa na dva roky stal Napoleonovým sídlom. Do roku 1861 na zámku sídlili pruskí králi. V roku 1918 bol zámok znárodnený. V roku 1943 bol Charlottenburg ťažko poškodený bombardovaním. Po druhej svetovej vojne sa začali reštaurátorské práce, ktoré boli ukončené v roku 1966.

Na minci je vyobrazená hlavná budova paláca Charlottenburg zo strany čestného nádvoria. Vo vnútornom kruhu mince sa v dolnej časti nachádza tiež názov „BERLIN“ a Značka mincovne, vyjadrená písmenami A, D, F, G alebo J, vpravo hore kód vydávajúcej krajiny „D“, vľavo hore rok „2018“ a vľavo dole značka rytca.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a spravodlivosť a sloboda) a spolková orlica

Kvalita: BU

Náklad: 33 000 ks

Dátum vydania: 30.1.2018