Porta Nigra	Porta Nigra

Spolková krajina Porýnie-Falcko (Rheinland-Pfalz ) sa nachádza v západnom Nemecku. Na severe hraničí so Severným Porýním-Vestfálskom, na západe s Luxemburskom a Belgickom, na juhu so Sárskom, na východe s Hesenskom a Bádenskom-Württemberskom. Hlavným mestom je mesto Mainz.
Porta Nigra (Čierna brána) je najväčšia a najlepšie zachovaná staroveká brána na svete. Názov Porta Nigra je známy už od stredoveku. Ďalším stredovekým názvom je Porta Martis (Brána Marsu). Obidve názvy brán sa spomínali v historickom diele Gesta Treverorum z 12. storočia. Obyvatelia mesta Trier ho jednoducho nazývajú „Porto“. Brána, ktorej výška je 29,3 m, bola postavená v 2. storočí ako severný vstup do mesta Augusta Treverorum (dnešný Trier), bez použitia cementu. Rimania pílili ľahké pieskové bloky s hmotnosťou až 6 ton s milimetrovou presnosťou pomocou bronzových píl poháňaných mlynským kolesom. Bloky sa potom zdvihli na drevené navijaky a spojili železnými svorkami a vzájomne zviazali roztaveným cínom. Čierna brána dostala svoj názov podľa stmavnutia kameňa spôsobeného eróziou. Predtým sa historici domnievali, že Porta Nigra, podobne ako rímsky múr, bola postavená na ochranu mesta pred nemeckými útokmi v 3. storočí. Dnes sa väčšina odborníkov domnieva, že objekt primárne neslúžil na ochranu, ale na prezentačné účely. Stavba začala za cisára Marca Aurélia (161-180), trvala 4 roky a v ďalších rokoch nebola dokončená pre nedostatok peňazí. V stredoveku sa do kameňov robili diery, aby sa vybrali kovové skoby ktoré sa znovu použili. Umiestnenie skôb možno nájsť aj dnes na základe stôp hrdze na kameňoch. Samotná brána nebola v stredoveku rozobratá, keďže od roku 1028 žil vo východnej veži Porta Nigra grécky samotár Simeon z Trevíru. Čoskoro po smrti pustovníka v roku 1035 bol kanonizovaný a pochovaný v oblúkoch brány. Na počesť svätca bola brána prestavaná na kostol sv. Simeona. Boli postavené dve modlitebne nad sebou a miestnosť pre organ v hornej modlitebni. Pre kostol bola potrebná iba jedna veža, preto bola druhá veža brány zničená. Prechod cez bránu bol uzavretý a funkciu mestskej brány prevzala Simeonova brána na východ od Porta Nigra. Kostol existoval až do doby, keď mesto dobyli Francúzi. Až v roku 1804 Napoleon nariadil rozobrať všetky prístavby kostola a vrátiť bránu do pôvodného vzhľadu. Ako architektonická pamiatka sa zachovala len spodná časť stredovekej apsidy. V roku 1870 boli zničené mestské hradby a takmer všetky stredoveké veže vrátane Simeonovej brány. Porta Nigra sa stala jedinou zachovanou bránou mesta Trier. V roku 1986 bola brána s rímskymi pamiatkami v Trieri a okolí uznaná organizáciou UNESCO za kultúrne dedičstvo.

Motív znázorňuje mestskú bránu – Porta Nigru v Trieri. Vo vnútornej časti mince je uvedený nemecký názov spolkovej krajiny „RHEINLAND-PFALZ“ a pod ním písmeno „D“ – kód vydávajúcej krajiny. Značka mincovne, vyjadrená písmenami A, D, F, G alebo J sa nachádza na ľavej strane a rok „2017“ v hornej časti. Vpravo sú umiestnené iniciály autora návrhu Františka Chocholu „CH“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a spravodlivosť a sloboda) a spolková orlica

Kvalita: BU

Náklad: 34 000 ks

Dátum vydania: 2.3.2017