Korunná brána	Zwinger

Spolková krajina Sasko (Sachsen) je najvýchodnejšou oblasťou Nemecka. Administratívnym centrom je mesto Drážďany. Sasko susedí na západe s Durínskom a Saskom-Anhaltskom, na severe s Brandenburskom, na východe s Poľskom, na juhu s Českou republikou a na juhozápade s Bavorskom. Rozloha - 18420,15 km². Počet obyvateľov: 4,072 milióna ľudí. (2019).
Zwinger v Drážďanoch je jedna z popredných barokových pamiatok v Nemecku. Názov paláca je odvodený z nemeckého slova Zwinger (čo znamená parkán); palác totiž leží v miestach pôvodných mestských hradieb.Palác sa začal stavať na príkaz saského kurfirsta, Augusta II., ktorý sa neskôr v roku 1697 stal poľským kráľom. Tak ako veľa iných panovníkov, aj on napodobňoval životný štýl Ľudovíta XIV. Palác dal postaviť na jazdecké a karnevalové slávnosti, ale dal tam vystavať aj oranžériu, kde sa pestovali pomarančovníky. Po oslavách pri príležitosti svadby kurfirstovho syna už Zwinger nebol taký obľúbený na konanie hier a slávností a začal slúžiť najmä ako galéria. Ďalšou výstavbou bol poverený architekt Matthäus Daniel Pöppelmann, ktorý stavbu pojal ako umelecké dielo. Veľa plastík, ktorými je Zwinger vyzdobený, vytvoril sochár Balthasar Permoser. Jeho najveľkolepejšie dielo v tomto paláci, Kúpel nýmf, sa nachádza vo Francúzskom pavilóne v priestore s jaskyňami, sochami a fontánami. Pöppelmann sa ešte pričinil o výstavbu Korunnej brány, z ktorej po oboch stranách vybiehajú dve symetrické galérie. Na juhovýchodnej strane je to pavilón so zvonkohrou a na druhej strane hudobný pavilón. Pálac však nebol dokončený za života architekta. Súčasnú podobu dostal palác až v 19. storočí, kedy tu architekt Gottfried Semper vybudoval novorenesančnú budovu obrazovej galérie, v ktorej sa dodnes nachádzajú diela ako Sixtínska Madona, diela od Rembrandta, či ďalších významných umelcov. Na juhu Zwingeru sú Priama a Korunná brána, korunovaná kráľovskou pozlátenou korunou, na severe - budova Drážďanskej galérie, na západnej a východnej - galérie zaoblené v tvare podkovy, spočívajúce na dvoch malé pavilóny. V strede medzi týmito galériami je Zvonový pavilón, na ktorom sú hodiny so zvončekmi vyrobenými z meissenského porcelánu, ktoré hrajú každých 15 minút. Začiatkom 20. rokov 20. storočia budovy Zwingeru chátrali, začali potrebovať veľkú obnovu, drážďanské úrady ho dokonca chceli zbúrať. Učiteľ na Škole architektúry v Drážďanoch Hubert Ermisch spolu so svojimi študentmi získal povolenie na obnovu Zwingera a tejto práci sa venoval 15 rokov. V roku 1940 bola budova obnovená, ale bola takmer úplne zničená v roku 1945 počas anglo-amerického bombardovania. V rokoch 1955-1964 bol Zwinger opäť obnovený za aktívnej účasti Školy architektúry, ktorú viedol ten istý Hubert Ermisch. Budova Zwingeru tvorí vnútorný štvorcový dvor s rozmermi 106×107 m, na ktorého území sa nachádzajú dvory, pavilóny a galérie. Dnes sa v nich nachádzajú rôzne múzeá: Múzeum porcelánu, Historické múzeum (staroveké zbrane a brnenia), Fyzikálny a matematický salón (staroveké meracie prístroje). V paláci Zwinger sa aj v súčasnosti nachádza veľa cenných a vzácnych zbierok a umeleckých diel. Medzi ne patrí napríklad zbierka porcelánu s cennými porcelánovými plastikami z obdobia meißenskej manufaktúry aj s dielami Johanna Friedricha Böttgera, ktorý vynašiel biely tvrdý porcelán.

Na vzore je vyobrazený pohľad z vnútorného nádvoria svetoznámeho paláca Zwinger v Drážďanoch na Korunnú bránu. Na spodku vnútornej časti sa ďalej nachádza názov „SACHSEN“ a kód vydávajúcej krajiny „D“, v pravej hornej časti je vyobrazená značka mincovne, vyjadrená písmenami A, D, F, G alebo J, ako aj značka rytca (iniciály „JT“ – Jordi Truxa), a v ľavej hornej časti je uvedený rok „2016“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a spravodlivosť a sloboda) a spolková orlica

Kvalita: BU

Náklad: 35 000 ks

Dátum vydania: 2.5.2016