Prápor pápežskej gardy	Pápežská garda

Hoci je Vatikán najmenším štátom na svete s približne 1 000 obyvateľmi, má aj vlastnú armádu - Švajčiarsku gardu (plný názov: Cohors pedestris Helvetiorum a sacra custodia Pontificis). Hoci má táto vojenská jednotka takýto hrozivý názov, dnes gardisti plnia najmä ceremoniálne funkcie. Zúčastňujú sa na všetkých diplomatických prijatiach, audienciách a slávnostných omšiach v Bazilike svätého Petra. Zabezpečujú tiež bezpečnosť pápeža a jeho rezidencie. Podľa legendy slávnostnú uniformu gardistov, ktorá pozostáva z červenej, modrej a žltej kamizoly a nohavíc, navrhol sám Michelangelo. Neexistuje však žiadne potvrdenie tejto skutočnosti. Pri slávnostných príležitostiach nosili gardisti brnenie a boli vyzbrojení halapartňou a mečom. Švajčiarsku gardu vytvoril pápež Július II. Okrem toho, že bol Július II. významným mecenášom, zapísal sa do dejín ako jeden z najbojovnejších pápežov - počas svojho pontifikátu (1503 - 1513) viedol nekonečné vojny s cieľom rozšíriť hranice pápežského štátu. Pre svoju armádu najal švajčiarskych žoldnierov, ktorí od 14. storočia slúžili v Nemecku, Taliansku a Francúzsku a boli známi ako najlepší bojovníci Európy. Za oficiálny dátum vzniku Vatikánskej gardy sa považuje 22. január 1506. V tento deň usporiadal Július II. recepciu na počesť prvých 150 naverbovaných gardistov. Pápež Klement VII vďačí za svoj život gardistom. Dňa 6. mája 1527 prišlo o život 147 gardistov, ktorí ho bránili počas invázie a plienenia Ríma vojskami cisára Svätej ríše rímskej Karola V. Odvtedy noví regrúti gardy skladajú na pamiatku tejto udalosti prísahu 6. mája, v Deň švajčiarskej gardy. Začiatkom 19. storočia Švajčiarska konfederácia zrušila vojenskú službu mimo krajiny a v roku 1970 pápež Pavol VI. v snahe podporiť mierový charakter rímskokatolíckej cirkvi oznámil, že vojenské jednotky Vatikánu majú byť rozpustené. Napriek tomu Švajčiarska garda zostala. Dnes jej vojaci, ako sa uvádza v stanovách, slúžia "na zaistenie bezpečnosti posvätnej osoby pápeža a jeho sídla". V súčasnosti Vatikánsku gardu tvorí 110 osôb. Podľa tradície môžu byť gardistami len švajčiarski občania. Všetci musia byť veriacimi katolíkmi, mať stredoškolské vzdelanie, absolvovať 18 týždňov povinného vojenského výcviku a mať kladné odporúčanie svetských a cirkevných orgánov. Vek brancov sa pohybuje od 19 do 30 rokov. Doba služby sa pohybuje od 2 do 25 rokov. Všetci vojaci gardy musia byť vysokí aspoň 174 cm a majú zakázané nosiť fúzy, bradu a dlhé vlasy. Okrem toho sú do gardy prijímaní len slobodní mládenci. Ženiť sa môžu len na základe osobitného povolenia.

Minca predstavuje príslušníka Švajčiarskej gardy slávnostne prisahajúceho na vlajku Švajčiarskej gardy. Nápis „GUARDIA SVIZZERA PONTIFICIA“(PÁPEŽSKÁ ŠVAJČIARSKA GARDA) obklopuje gardistu a vytvára polkruh, ktorý je pod vlajkou doplnený názvom vydávajúceho štátu „CITTÁ DEL VATICANO“. Rok 1506 je na ľavej strane nad podpisom rytca "M.C.C. INC." a umelca "O.ROSSI" pozdĺž žrde vlajky. Rok 2006 je v pravej hornej časti nad značkou mincovne „R“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★ opakujúce sa šesťkrát, orientované striedavo vertikálne a horizontálne.

Kvalita: BU

Náklad: 85 000 ks

Dátum vydania: 9.11.2006