Rita preberá Nobelovú cenu	Rita v svojom laboratóriu

Rita Leviová-Montalciniová (* 22. apríl 1909 v Turíne - † 30. december 2012 v Ríme) bola talianska neurologička, objaviteľka nervového rastového faktoru. Je považovaná za jednu z najvýznamnejších neurologičiek 20. storočia, dostala najprestížnejšie ocenenia vo svojom odbore, vrátane Nobelovej ceny.
Počas štúdia na Turínskej univerzite (University of Turin Medical School) si histológ Giuseppe Levi všimol záujem šikovnej študentky o vývoj nervovej sústavy a po jej promócii v roku 1936 ju zamestnal ako svoju asistentku. Sľubnú kariéru prerušili tvrdé protižidovské zákony, ktoré v roku 1938 zaviedol Benito Mussolini. Keď Ritu vyhodili z univerzity, zariadila si laboratórium v spálni. Počas vojny skúmala rast nervových vláken v kuracích embryách, čo vytvorilo základ pre jej ďalší výskum. Po vstupe nemeckej armády do Talianska v septembri 1943 rodina ušla do Florencie. Holokaust prežili pod falošnými identitami a vďaka pomoci priateľov. Po skončení vojny sa rodina vrátila do Turína a rok nato dostala Rita grant na jeden semester výskumu u embryológa Viktora Hamburgera na univerzite v St. Louis. Amerického profesora nemeckého pôvodu zaujali jej dva články, ktoré vyšli vo vedeckých časopisoch. Keď mu ukázala výsledky svojich domácich pokusov, ponúkol jej pozíciu výskumníčky, na ktorej zostala nasledujúcich 30 rokov. Práve tam v roku 1952 urobila svoj najväčší objav - pri skúmaní rakovinových tkanív, ktoré vyvolávali extrémny rast nervových buniek, izolovala nervový rastový faktor. Táto bielkovina je nesmierne dôležitá pre rast a zachovanie nervov aj pre prevenciu a liečbu neurologických ochorení. V roku 1958 Ritu vymenovali za profesorku a o štyri roky neskôr založila druhé výskumné laboratórium v Ríme, aby mohla striedavo pracovať v USA a v rodnom Taliansku. Osem rokov viedla Výskumné centrum neurobiológie v Ríme, ďalších deväť rokov šéfovala laboratóriu bunkovej biológie až do roku 1977, keď odišla do dôchodku. Pracovať však neprestala - vymenovali ju za riaditeľku Ústavu bunkovej biológie v Ríme, ktorý viedla dva roky. V roku 2002, vo veku 93 rokov založila Európsky inštitút na výskum mozgu a až do konca života bola jeho prezidentkou. V roku 1986 Rita Levi-Montalcini a jej spolupracovník, biochemik Stanley Cohen, prevzali najvyššie vyznamenanie - Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu. Rita zomrela vo svojom byte v Ríme 30. decembra 2002 vo veku 103 rokov.

Motív v popredí zobrazuje portrét Rity Levi-Montalciniovej inšpirovaný fotografiou Manuely Fabbriovej. Na pozadí je vidieť mikroskop umiestnený na podstavci v tvare podkovy pôvodne z medaily, ktorú navrhol Gino Levi-Montalcini, brat uznávanej vedkyne, ako talizman pre šťastie pri príležitosti udeľovania Nobelovej ceny za medicínu v roku 1986. Nad portrétom je v polkruhu uvedený nápis „RITA LEVI-MONTALCINI“; vľavo sa nachádza skratka Talianskej republiky „RI“ a značka rímskej mincovne „R“. Pod portrétom je uvedený rok vydania mince „2024“, zatiaľ čo iniciály autorky motívu „SP“ Silvie Petrassiovej sú umiestnené vpravo
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad:  9 722 ks

Dátum vydania: 22.4.2024