Enrico De Nicola podpisuje 27.12.1947 vyhlásenie ústavy	Ústava z roku 1947

Ústava Talianskej republiky (Costituzione della Repubblica Italiana), základný zákon Talianska, bola prijatá Ústavodarným zhromaždením 22. decembra 1947 453 hlasmi za a 62 hlasmi proti. Text, ktorý bol odvtedy 15-krát zmenený a doplnený, bol vyhlásený v mimoriadnom vydaní denníka Gazzetta Ufficiale č. 298 z 27. decembra 1947. Do platnosti vstúpil 1. januára 1948. Pozostáva zo základných zásad (články 1 - 12) a dvoch častí. Má celkovo 134 článkov (pôvodne 139, 5 bolo vypustených). Talianska ústava ustanovila demokratickú republiku a za zákonodarný orgán vyhlásila parlament, ktorý sa skladá zo Senátu a Poslaneckej snemovne (obe volené ľudom); za hlavu štátu prezidenta, ktorého volí parlament; za výkonný orgán Radu ministrov, ktorá sa skladá z prezidenta a ministrov menovaných prezidentom a zodpovedných parlamentu. Ústava vyhlásila regionálnu autonómiu vrátane práva volených regionálnych rád prijímať regionálne zákony. Ústava zriadila Ústavný súd a Najvyššiu radu magistrátu. Zmeny a doplnenia môžu byť prijaté hlasovaním oboch komôr parlamentu. Ak sú zmeny a doplnenia aspoň v jednej komore prijaté väčšinou menšou ako dve tretiny, môžu byť predložené na schválenie v referende. Republikánske usporiadanie štátu nie je možné meniť. Je dôležité poznamenať, že ústava obsahuje najmä všeobecné zásady; nemožno ich priamo aplikovať. Podobne ako v mnohých iných písaných ústavách sa len niekoľko článkov považuje za samovykonateľné. Väčšina z nich si vyžaduje legislatívny akt, ktorý sa označuje ako dosiahnutie ústavy.

Enrico De Nicola, dočasná hlava štátu, podpisuje 27. decembra 1947 vyhlásenie ústavy Talianskej republiky. Po jeho pravici stojí predseda vlády Alcide de Gasperi, po jeho ľavici Umberto Terracini, predseda ústavodarného zhromaždenia Talianska. Nad nimi je uvedený nápis „COSTITUZIONE“ a monogram Talianskej republiky „RI“. V dolnej časti sa nachádza nápis „CON SICURA COSCIENZA“, „R“, značka mincovne v Ríme, a dátumy „1948 • 2018“, z ktorých prvý označuje rok nadobudnutia platnosti talianskej Ústavy a druhý znamená rok vydania mince.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad: 15 000 ks

Dátum vydania: 1.2.2018