Camillo Benso di Cavour	Titulná strana novín "Il Risorgimento"

Camillo Benso di Cavour sa narodil 10. augusta 1810 v Turíne v jednej z najvplyvnejších piemontských rodín. Po absolvovaní vojenskej akadémie v Turíne v roku 1826 vstúpil do armády. Nestal sa však profesionálnym vojakom. Už v roku 1831 odišiel do výslužby, aby študoval ekonómiu a poľnohospodárstvo. Po ceste do Anglicka a Francúzska v roku 1835 sa Cavour stal horlivým zástancom zjednotenia rozdrobeného Talianska. Po tom, ako sa stal jedným z vodcov talianskych liberálov, bol 26. júna 1848 zvolený do parlamentu Sardínskeho kráľovstva (Piemontu). V roku 1850 sa stal ministrom poľnohospodárstva a obchodu a od roku 1851 ministrom financií. Za jeho pôsobenia boli uzavreté obchodné dohody s Anglickom, Belgickom a Francúzskom. V roku 1852 odstúpil z piedmontskej vlády. Bola vytvorená nová vláda bez Cavoura. Už v novembri 1852 ho však kráľ Viktor Emanuel II. pozval ako predsedu rady ministrov a ministra financií. Vláda pod Cavourovým vedením uskutočnila viacero reforiem, ktoré pomohli oživiť piemontské hospodárstvo. Začala sa výstavba železníc a reformoval sa finančný systém. Začala sa reštrukturalizácia priemyslu a zintenzívnil sa obchod. Vďaka tomu sa Piemont stal centrom zjednotenia Talianska. Cavour sa však nezaoberal len hospodárstvom. Dôležité miesto v jeho činnosti mal boj za oslobodenie Talianska od Rakúšanov a zjednotenie Talianov pod vládou piemontského kráľa prostredníctvom vojen a diplomatických rokovaní. Keď sa v roku 1847 ukázalo, že kráľ Karol Albert je pripravený pristúpiť k reformám, Cavour prišiel do Turína a s pomocou Cesareho Balba a ďalších reformátorov tam založil noviny s názvom "Il Risorgimento". V roku 1848 Cavour položil základy ústavy. Bol vymenovaný za člena komisie, ktorá mala vypracovať volebný zákon. Po voľbách v rokoch 1848 - 1849 bol Cavour silným obhajcom ústavy. Cavour dôrazne obhajoval slobodu tlače. Zhromaždil okolo seba významnú skupinu stúpencov liberálnej politiky a stal sa jej hlavou. V roku 1858 bola uzavretá tajná dohoda medzi francúzskym cisárom Napoleonom III. a Cavourom, podľa ktorej mali vojská Francúzska a Piemontu spoločne oslobodiť Benátky a Miláno spod rakúskej nadvlády. Tieto územia sa mali stať súčasťou Piemontu, čím by sa z neho stalo severotalianske kráľovstvo. Na oplátku sa Piemont zaviazal odstúpiť Francúzsku provincie Savojsko a Nice. Vďaka jeho úsiliu sa na jeseň roku 1859 stali súčasťou Piemontu regióny stredného Talianska, po ktorých nasledovali Neapol a Sicília. Začiatkom roka 1861 sa v Turíne konalo zhromaždenie talianskych regiónov, na ktorom bol 17. marca Viktor Emanuel II. jednomyseľne vyhlásený za talianskeho kráľa. Potom bolo Cavourovou poslednou ambíciou presunúť hlavné mesto Talianska do Ríma. Dňa 29. mája však ochorel a 6. júna 1861 zomrel.

Preklad textu na obale:
Camillo Benso gróf Cavour je považovaný za jednu z najvýznamnejších postáv talianskych dejín pre svoju diplomatickú genialitu a politické schopnosti. Cavour, protagonista talianskeho Risorgimenta alebo Povstania, ktorý bol najskôr predsedom vlády Sardínskeho kráľovstva a krátko nato predsedom vlády Talianska, je historicky zaradený medzi veľkých tvorcov talianskeho zjednotenia spolu s Giuseppem Garibaldim, Viktorom Emanuelom II. a Giuseppem Mazzinim. Tento veľký taliansky štátnik mal rozsiahle politické vzdelanie, hlboko zakorenené v európskej ideológii, ktorú mohol zažiť a rozvinúť vďaka mnohým cestám do Paríža a Londýna: tam dosiahol svoje ideály založené na zásadách slobody a demokracie. Dosiahnutie národnej jednoty, ústavy a parlamentu bolo pre neho kľúčovým a nevyhnutným cieľom na ceste k politickému, hospodárskemu a kultúrnemu rozvoju Talianska.

Vnútorná časť mince uprostred zobrazuje detail portrétu talianskeho štátnika Camilla Bensa, grófa di Cavour (1810 – 1861), podľa obrazu od Francesca Hayeza z roku 1864. Gróf bol ústrednou postavou boja za zjednotenie Talianska a skorého talianskeho liberalizmu a zakladateľom politického denníka „Il Risorgimento“. Na ľavej strane sa nachádza nápis „CAVOUR“ a monogram Talianskej republiky „RI“. Na pravej strane sa nachádza písmeno „R“, dátumy „1810“ a „2010“ a iniciálky umelca Claudia Momoniho „C.M.“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad: 15 000 ks

Dátum vydania: 1.3.2010