Veža kostola San Salvador	Muderajská katedrála Teruel

Mudejarský architektonický štýl vznikol na Pyrenejskom polostrove v 12. storočí. Po reconquiste sa v Pyrenejách usídlilo veľké množstvo Maurov, ktorí konvertovali na kresťanstvo. Nazývali sa Mudejar a vo veľkej miere si zachovali tradície umeleckých remesiel a zriedkavo používali kameň ako stavebný materiál. Nový štýl, tiež nazývaný mudejar, kombinoval orientálne vzory a materiály s európskymi vplyvmi (najmä gotickým štýlom). Jeho rozvoj v Aragónsku je spôsobený osobitnými politickými, sociálnymi a kultúrnymi podmienkami, ktoré v Španielsku panovali po reconquiste. Z geografického hľadiska možno aragónske mudejarské umenie nájsť najmä pozdĺž údolia rieky Ebro a jej južných prítokov. Z historického hľadiska patrí tento štýl do dlhého obdobia, ktoré trvalo od 12. do 17. storočia, kým ho nevytlačila renesancia a barok. Mudejar je fenomén, ktorý nepatrí úplne do západoeurópskej alebo islamskej kultúry. Je skôr pravdivým svedectvom mierového spolužitia kresťanstva a islamu v stredovekom Španielsku s prispením židovskej kultúry, ktorého plodom bola nová forma umeleckého vyjadrenia. Je to umenie ovplyvnené islamskou tradíciou. Desať architektonických pamiatok, ktoré sú v Aragónsku pod ochranou UNESCO (v mestách Teruel, Zaragoza, Calatayud, Cervera de la Cañada a Tobed), najlepšie odráža tento historický a kultúrny fenomén a symbolizuje mierové spolužitie kultúr a výmenu poznatkov a skúseností. Pamiatky, ktoré tvoria toto historické dedičstvo, sú nepochybne nemými svedkami kľúčového momentu španielskej histórie, keď jej obyvatelia napriek rozdielnym vierovyznaniam mohli žiť vedľa seba v mieri. Prvé prejavy aragónskeho mudejar majú dva zdroje: na jednej strane palácová architektúra, ktorá dopĺňa a rozširuje palác Alhaféria, so zachovaním islamskej ornamentálnej tradície, a na druhej strane tradícia, ktorá rozvíjala románsku architektúru s použitím tehál namiesto kameňa, s ornamentmi miestneho španielskeho pôvodu. Príklady druhého typu mudejarskej architektúry možno vidieť v kostoloch mesta Daroca, ktoré sa začali stavať z kameňa a v 13. storočí boli dokončené tehlovými panelmi v mudejarskom štýle. Z hľadiska konštrukcie mudejarská architektúra v Aragónsku prednostne preberá funkčné schémy cisterciánskej gotiky, ale s určitými odlišnosťami. Často chýbajú podpery, najmä v apsidách, ktoré sa vyznačujú osemuholníkovým pôdorysom s hrubými stenami, ktoré dokážu odolať tlaku strechy a poskytujú priestor na zvýraznenie tehlových ornamentov. Na druhej strane sú oporné piliere často charakteristickým znakom lodí, ktoré môžu byť zakončené vežičkami v štýle baziliky Panny Márie v Zaragoze. Môžu sa tu nachádzať bočné kaplnky, ktoré nie sú zvonku zrejmé. Malé mestské kostoly zvyčajne nemajú uličky, priestor na ďalšie oltáre poskytujú kaplnky medzi stĺpmi lode. Tieto bočné kaplnky sú charakteristické uzavretými galériami s oknami orientovanými von aj dovnútra budovy. Táto stavba sa nazýva kostol-pevnosť a jej prototypom môže byť kostol v Montalbane. Tento štýl sa zvyčajne vyznačuje ozdobnými zvonicami, ktorých forma je prevzatá z islamského minaretu: štvoruholník s centrálnym prelamovaným priestorom vyplneným schodiskom, podobne ako v minaretoch Almohadov. Na vrchole bola umiestnená polygonálna veža, zvyčajne viacboká (napr. osemboká). Veža kostola San Salvador (po španielsky Torre de la Iglesia de San Salvador) je "najmladšou" v mudejarskom štýle v Teruelle. Pochádza z 13. až 14. storočia. Je to jediná veža v Terueli, ktorá ponúka turistom prístup na vyhliadkovú plošinu (so 119 schodmi). Veža kostola San Salvador bola 10. marca 1911 vyhlásená Ministerstvom verejného vzdelávania a výtvarného umenia za národnú pamiatku. Veža bola zrekonštruovaná v rokoch 1990 až 1993 po tom, ako bola v roku 1986 vyhlásená za svetové dedičstvo UNESCO. Podarilo sa obnoviť pôvodný lesk stavby a umožniť návštevu interiéru.

Preklad textu na obale:
Španielska kráľovská mincovňa pokračuje v téme pamätných mincí v hodnote 2 eur, ktoré boli iniciované v roku 2010 a pripomínajú pamiatky svetového dedičstva UNESCO, a vydáva svoju jedenástu mincu venovanú mudejarskej architektúre Aragónska, ktorá je zobrazená na minci "Veža El Salvador". Vznik mudejarského umenia v Aragónsku okolo 12. storočia bol spôsobený osobitými politickými, sociálnymi a kultúrnymi podmienkami rekonquisty. Mudejarské umenie, čiastočne ovplyvnené islamským umením, vykazuje aj stopy súčasných trendov v európskych architektonických štýloch, najmä v gotike. Mudejarské pamiatky, ktorých výstavba trvala až do začiatku 17. storočia, sa vyznačujú veľmi rafinovaným a dômyselným použitím tehlového muriva a glazovanej keramiky, najmä v zvoniciach.

Na vzore je vyobrazená veža El Salvador de Teruel. Na ľavej strane sa nachádza veľkými písmenami napísané slovo „ESPAÑA“, na pravej strane je značka španielskej kráľovskej mincovne (korunované "M") a pod ňou rok vydania 2020. V hornej časti v strede je veľkými písmenami v kruhu uvedená legenda „ARQUITECTURA MUDEJAR DE ARAGÓN“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★ ★, opakujúci sa šesťkrát, orientovaný striedavo smerom nahor a smerom nadol.

Kvalita: PRROF

Náklad: 5 000 ks

Dátum vydania: 1.2.2020