Postojna jaskyňa	Proteus európsky

Krasový jaskynný systém Postojnská jama sa nachádza asi 10 km od slovinského mesta Postojna. Je to najdlhší jaskynný systém v krajine a jeden z najobľúbenejších turistických cieľov v Slovinsku (ročne ho navštívi viac ako pol milióna ľudí). Systém je dlhý 24 340 metrov a hlboký 115 metrov.
Postojnskú jamu vytvorila rieka Pivka, ktorá preteká jaskyňou v dĺžke 800 metrov. Systém je zložitý labyrint galérií a siení s úchvatnými bielymi a oranžovými stalagmitmi a stalaktitmi a početnými závrtmi s priemerom až 200 m, dutinami, výmoľmi, poliami, prírodnými mostami, jaskyňami, miznúcimi riečkami a studňami. Nápisy na stene jaskyne, známej ako "Tunel starých záznamov", naznačujú, že Postojnská jama bola známa už v 13. storočí. Najstarší nápis pochádza z roku 1213. Jaskyňu prvýkrát opísal v 17. storočí Janez Vajkard Valvasor, slovinský šľachtic známy svojou vedeckou prácou. Podrobnú štúdiu jaskyne vykonal miestny obyvateľ Luka Cech v roku 1818, ešte predtým, ako ju navštívil prvý rakúsky cisár František II. V roku 1819 navštívil jaskyňu arcivojvoda Ferdinand ako prvý oficiálny návštevník a Luka Cech ako prvý sprievodca. Odvtedy je Postojnská jama prístupná verejnosti. Z knihy návštevníkov vyplýva, že počet návštevníkov sa zvyšoval a jaskyňa sa stala známou aj mimo Európy. V roku 1872 tu bola postavená prvá jaskynná železnica na svete. Spočiatku ju viedli sprievodcovia, ale začiatkom 20. storočia bola nainštalovaná lokomotíva. Po roku 1945 bol parný stroj lokomotívy nahradený elektrickou lokomotívou. Jaskyňa sa stala ešte populárnejšou po jej elektrifikácii v roku 1884. Dĺžka turistického chodníka cez jaskyňu v roku 1818 bola 300 m, dnes má 5,23 km. Je to najdlhšia jaskyňa na svete, ktorá je prístupná verejnosti. Počas druhej svetovej vojny využívali Nemci Postojnskú jamu ako sklad paliva pre celý severný Jadran od Terstu až po Rijeku. Napriek zvýšeným bezpečnostným opatreniam sa partizánskej brigáde Vojkov podarilo 23. apríla 1944 preniknúť do jaskyne a vyhodiť ju do vzduchu. Požiar horel týždeň. Stopy po požiari sú stále viditeľné na sčernetých skalách pri vchode. Jaskyňa je unikátna aj tým, že v nej žije viac ako 130 rôznych druhov živočíchov, z ktorých 84 je vzácnych. Najznámejším je proteus európsky (lat. Proteus anguinus). V dávnych dobách si ľudia mysleli, že tieto chvostnaté obojživelníky sú potomkami draka. Dnes je Proteus symbolom slovinských speleológov.

Preklad textu na obale:
Postojnská jaskyňa je najväčšou slovinskou atrakciou a najnavštevovanejšou turistickou jaskyňou v Európe. Podpisy objavené v Chodbe starých podpisov pochádzajú už z 13. storočia, najstarší z nich je z roku 1213. Pri príležitosti 800. výročia prvej zaznamenanej návštevy Slovinská republika vydáva pamätnú mincu, na ktorej je vyobrazená štylizovaná špirála ukončená ukončená dvoma stalaktitmi, ktoré predstavujú dĺžku a vek jaskyne.

Ústredným motívom mince je štylizovaná špirála, ktorá na ľavej strane mince začína nápisom „POSTOJNSKA JAMA • 1213–2013 • SLOVENIJA“ a končí dvoma štylizovanými speleotémami.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENIJA •

Kvalita: PROOF?

Náklad: 2 000 ks

Dátum vydania: 4.2.2013