M.R.Štefánik	Trosky lietadla Caproni 450

Milan Rastislav Štefánik bol slovenský astronóm, politik a generál francúzskej armády. V rokoch 1914 - 1918 bol významnou osobnosťou Slovenských národných ozbrojených síl. - Výrazná osobnosť slovenského národného hnutia v exile. Vo februári 1916 sa podieľal na založení Československej národnej rady a stal sa jedným z jej vedúcich predstaviteľov. Podieľal sa na vytváraní československých légií v Srbsku, Rumunsku, Rusku a Taliansku. V roku 1918 bol jedným z vodcov protisovietskej intervencie na Sibíri. Milan Rastislav Štefánik sa narodil 21. júla 1880 v Košariskách pri Brezovej pod Bradlom ako šieste z dvanástich detí v rodine luteránskeho farára Pavla Štefánika. Bol najlepším žiakom košariskej školy. Ako deväťročný odišiel do školy v Šamoríne, neskôr pokračoval v štúdiu na luteránskom gymnáziu v Bratislave. Po skončení gymnázia Štefánik nastúpil na Karlovu univerzitu v Prahe. Počas štúdia bol predsedom krúžku slovenských študentov Detvan a prispieval článkami do časopisu Čas. V roku 1904 obhájil doktorskú dizertačnú prácu. V novembri 1904 sa Štefánik presťahoval do Paríža a od roku 1905 začal pracovať v observatóriu Pierra Janssena. Najplodnejším rokom pre mladého vedca bol rok 1906, keď Štefánik publikoval sedem vedeckých prác z oblasti astronómie. Po odchode Pierra Janssena z postu riaditeľa Štefánik opustil aj observatórium a spolu s francúzskou expedíciou odišiel do Turkestanu pozorovať zatmenie Slnka ktoré sa odohralo 13. januára 1907. Cestou sa zastavil v Pulkovskom observatóriu a navštívil Leva Tolstého. Po návrate v roku 1907 dostal prestížnu Janssenovu cenu. Od roku 1908 bol Štefánik na vedeckých expedíciách v Alžírsku a Tunisku. V roku 1908 odcestoval na Tahiti, kde mal pozorovať Halleyho kométu. V roku 1912 poslala Akadémia vied Štefánika do Brazílie, aby pozoroval zatmenie Slnka. V roku 1913 bol Štefánik vyslaný na diplomatickú misiu do Ekvádoru v súvislosti s plánom francúzskej vlády vybudovať sieť telegrafných a meteorologických staníc v Ekvádore a na Galapágoch; Štefánik musel získať povolenie od ekvádorskej vlády. Za úspešnú misiu mu bol v roku 1914 udelený Rad čestnej légie.
Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa zapísal do leteckej školy v Chartres a ako poručík odišiel v apríli 1915 na front bojovať do Srbska. Pokúsil sa získať súhlas na organizovanie československej letky. Pri evakuácii letiska v Niši havaroval a bol poslaný do nemocnice v Ríme. Dňa 13. decembra 1915 sa stretol s Edvardom Benešom, s ktorým sa dohodol na spoločných akciách za vytvorenie jednotného, samostatného československého štátu. Vo februári 1916 bol jedným zo zakladateľov Československej národnej rady (ČNR). Predsedal jej Tomáš Masaryk a jej poslancami boli Josef Dürich a Štefánik. V rokoch 1916 až 1917 sa v rôznych krajinách (Rumunsko, Taliansko, USA) venoval náboru dobrovoľníkov do československých légií, ktoré mali tvoriť chrbticu československej armády. V auguste 1916 odcestoval do Ruska, kde sa v Mogileve stretol s generálom Mauriceom Janinom, vedúcim francúzskej špeciálnej vojenskej misie pri Najvyššom velení ruskej armády, a rokoval s cárom Mikulášom II. a náčelníkom generálneho štábu generálom Alexejevom. V Kyjeve potom Štefánik a Dürich podpísali dohodu s predstaviteľom slovenskej komunity v USA H. Košíkom o uznaní ČNR za vedúci orgán českého a slovenského exilového odboja. Po februárovej revolúcii v roku 1917 Štefánik opäť navštívil Rusko, kde sa mu podarilo nadviazať spoluprácu medzi ČNR a Dočasnou vládou. V lete 1917 odcestoval do Spojených štátov amerických, kde robil nábor dobrovoľníkov a rokoval s predstaviteľmi miestnych českých a slovenských komunít. Výsledkom Štefánikovho niekoľkomesačného diplomatického úsilia bolo rozhodnutie francúzskej vlády zo 16. decembra 1917 o zriadení československej armády vo Francúzsku. Vo februári 1918 Štefánik odcestoval do Talianska, kde sa s talianskymi úradmi dohodol na pomoci pri zriadení československej armády. Štefánik bol v tom čase už generálom francúzskej armády. Dňa 14. októbra 1918 bola Československá národná rada vyhlásená za vládu Československa a sám Štefánik sa stal ministrom obrany. Dňa 13. novembra 1918 odcestoval do Vladivostoku rokovať o odchode československého zboru z Ruska a 25. januára 1919 odišiel opäť do Francúzska. Dňa 4. mája 1919 letel na lietadle Caproni 450 do Bratislavy, ale keď sa blížil v cieľu, bol "náhodou" zostrelený v Ivanke pri Dunaji. Jedna z verzií je že za týmto incidentom stál Edvard Beneš, s ktorým mal Štefánik veľké názorové rozdiely na usporiadanie budúceho Československa.

Na vyobrazení sa nachádza portrét Milana Rastislava Štefánika. Na ľavej strane portrétu sa nachádzajú dátumy narodenia a úmrtia Štefánika „1880“ a „1919“, jeden nad druhým. Na ľavej strane vnútornej časti mince je v polkruhu uvedené meno „MILAN RASTISLAV ŠTEFÁNIK“ a meno vydávajúcej krajiny „SLOVENSKO“. Rok vydania „2019“ sa nachádza medzi portrétom a pravou stranou. Pod rokom sú štylizované písmená „PV“, iniciály autora návrhu Petra Valacha, a pod nimi je značka Mincovne Kremnica, ktorá pozostáva z písmen „MK“ umiestnených medzi dvoma razidlami.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 300 ks

Dátum vydania: 25.4.2019