Karol Halla, víťaz prvého ročníka MMM	MMM v súčastnosti

Medzinárodný maratón mieru je jedno z najvýznamnejších športových podujatí na Slovensku s bohatou históriou. Pre Košičanov je však viac ako len športová udalosť. Druhý najstarší maratón na svete sa stal súčasťou spoločenského života v meste. Košické maratónske dejiny predbehli dobu. Veď jeden z najznámejších a najväčších maratónov v Berlíne sa prvýkrát konal v čase, keď na východe Slovenska oslavovali 50 rokov od založenia. Najväčší svetový maratón v New Yorku sa zasa behá od roku 1970. Starší ako košický maratón je iba bostonský. Medzi oboma podujatiami je jedno olympijské prepojenie. Ich zakladatelia sa inšpirovali olympijskými maratónmi. Bostonské podujatie založili americkí atletickí funkcionári po návrate z olympijských hier 1896 v Aténach, premiérovo sa v zámorí bežalo v roku 1897 na trati s dĺžkou necelých 40 km. Túto vzdialenosť mal bostonský maratón až do roku 1924. Na olympijských hrách 1924 v Paríži sa definitívne ustanovila dĺžka maratónu na 42 195 m a odvtedy sa už nemenila. Práve v Paríži videl prvýkrát maratón aj novinár, pedagóg, tréner, funkcionár a populizátor športu Béla Braun, ktorý si neskôr zmenil meno na Vojtech Bukovský a pod ním je aj známejší. Maratón ho očaril a po návrate s veľkým nadšením začal presviedčať košické autority o usporiadaní bežeckého podujatia aj na východe Slovenska. Nemal to však jednoduché. Mnohí označili vytrvalostné bežecké preteky za „odsúdeniahodnú opovážlivosť“. Na Slovensku i v Čechách dovtedy maratónsku vzdialenosť nikto neodbehol. Navyše kritikom nahrával fakt, že do cieľa parížskeho olympijského maratónu nedobehol ani jeden zástupca Československa a v horúcom júlovom počasí na cestách francúzskej metropoly vzdala polovica vytrvalcov. Braun s kolegami preto najskôr zorganizovali pokusné preteky na 30 km so štartom na dnešnej Južnej triede, kde sa odohrávajú súboje MMM aj dnes. Deviatka bežcov trať zvládla a nič už nebránilo prvému ročníku košického maratónu ktorý sa konal 28 októbra 1924. Štartovalo sa v Turni nad Bodvou pod tamojším hradom, bežalo sa do Košíc. Podľa dobovej tlače trať merala 42 km a 200 m. Pravdepodobne však mala oficiálnych 42,195 km a vtedajší novinári číslo len zaokrúhlili. Na štart sa postavilo osem bežcov, do cieľa dobehli siedmi. Víťazný Karol Halla v dobrom počasí s menšou hmlou na časti trate len tesne neprekonal hranicu troch hodín a finišoval za 3:01:35 h.

Na minci je zobrazený maratónsky bežec v akcii, ktorý symbolizuje športového ducha a tradíciu košického maratónu. V pozadí je vidieť Dóm svätej Alžbety v Košiciach. Táto ikonická pamiatka mesta dodáva dizajnu historický a kultúrny rozmer. V hornej časti mince je v oblúku nápis „KOŠICKÝ MARATÓN“. V spodnej časti, tiež v oblúku, je nápis „SLOVENSKO“, za ktorým nasledujú letopočty „1924-2024“ označujúce sté výročie podujatia.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: UNC

Náklad:  5000 ks

Dátum vydania: .2024