Poštový kočiar z r. 1870	Dobový cestovný lístok

Začiatkom 19. storočia sa ukazovalo, že poštová doprava a najmä v jej rámci organizovaná doprava osôb už nezodpovedajú potrebám doby. Napriek intenzívnemu stavaniu ciest so spevneným a odvodneným povrchom bolo cestovanie vozmi pravidelných spojov stále pomalé a tak nevyhnutne nastal čas osobnú poštovú dopravu zrýchliť. Reformou poštovej dopravy bol poverený nový riaditeľ správy poštových vozov Maximilián Ottenfeld. Výsledkom jeho snaženia bolo zavedenie tzv. poštových rýchlovozov (eilpostwagen, rýchlik). Konštrukčne veľmi dobre zostrojené vozy disponovali eliptickými kočiarovými perami a boli ťahané väčšinou štyrmi alebo šiestimi koňmi. Takto vybavený voz vedel vyvinúť na tie časy mimoriadnu rýchlosť až 12 kilometrov za hodinu. Prvá skúšobná jazda poštového rýchlovoza sa uskutočnila 3. mája 1823 na trati Viedeň – Brno a medzi ôsmimi pasažiermi bol aj autor projektu Maximilián Ottenfeld, rodák z Opočna. Brno bolo od Viedne vzdialené 19 poštových míľ, čo približne zodpovedá dnešným 144 km. Túto vzdialenosť prešiel poštový rýchlovoz za 14 hodín. Úspech Ottenfeldovej reformy bol kompetentným orgánom jasný už po niekoľkých dňoch. Preto ešte v tom istom roku začali tieto vozy premávať aj na trati Viedeň – Praha a od 1. 10. 1823 tiež na linke Viedeň - Bratislava. Trať medzi Viedňou a Prahou, ktorá bola dlhá asi 320 km zvládli za 36 až 38 hodín, z Viedne do Bratislavy dorazili za 6 hodín. Rýchlovozy premávali rýchlejšie ako dovtedajšie vozy alebo jazdní poslovia s listovou poštou a preto na svojich linkách dopravovali aj listové zásielky. Aby sa rýchlosť vozov neobmedzovala prílišným nákladom, bola ťažká batožina cestujúcich vopred posielaná nákladnými poštovými vozmi. Úspech Ottenfeldovej reformy spočíval predovšetkým v odstránení dlhých zastávok na staniciach, v neprerušovaných nočných jazdách, ktoré si Ottenfeld presadil aj napriek počiatočnému odporu nadriadených a v neposlednom rade aj v pravidelnej a pohodlnej jazde dobre odpruženými vozmi. V nasledujúcich rokoch sa tak vďaka Ottenfeldovým reformám hlavné poštové linky zaplnili pravidelnými jazdami poštových rýchlikov, spešninových zmiešaných vozov, ale aj vozmi príležitostnej rýchlej prepravy osôb (separat eilwagen), ktoré si bolo možné špeciálne objednať na ktorúkoľvek trať a v ľubovoľný deň. V roku 1823 sa poštový úrad nachádzal na Schöndorfskej ulici (dnešná Obchodná ulica) v Bratislave.

Na minci je symbolické vyobrazenie expresnej pošty ťahanej koňmi na trase Viedeň – Bratislava s motívom koňa ťahajúceho vozeň v rýchlom pohybe a obdĺžnikovým útvarom umiestneným v strede, v ktorom sa nachádza lesný roh. Pod obrázkom je uvedený rok „1823“, kedy začala prevádzka expresnej pošty ťahanej koňmi, a pod ním sa uvádzajú názvy miest v slovenskom jazyku „VIEDEŇ“ a „BRATISLAVA“, taktiež usporiadané pod sebou. V spodnej časti vnútorného kruhu mince je rok vydania „2023“, ktorý je od textu oddelený vodorovnou čiarou. Pozdĺž horného okraja motívu je umiestnený názov vydávajúcej krajiny „SLOVENSKO“. Na pravej strane motívu sa nachádza značka Mincovne Kremnica pozostávajúca z písmen „MK“ medzi dvoma razidlami. Tesne pod značkou sa nachádzajú štylizované iniciály autorky návrhu národnej strany mince Márie Poldaufovej „MP“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 4 000 ks

Dátum vydania: 11.10.2023