Alexander Dubček	Alexander Dubček a Václa Havel na oslave SNP v auguste 1990

Alexander Dubček sa narodil 27. novembra 1921 v obci Uhrovec. Jeho otec Štefan Dubček (1892 - 1969) bol vyučený stolár a niekoľko rokov pracoval v USA, kde sa stal presvedčeným pacifistom a komunistom. V roku 1925 odišiel malý Alexander do kirgizského Biškeku so svojimi ostro ľavicovo orientovanými rodičmi, zakladajúcimi členmi družstva Interhelpo. Dubčekovci sa neskôr presťahovali do mesta Gorkij (dnešný Nižný Novgorod) a v roku 1938 sa vrátili na Slovensko. Alexander Dubček sa vyučil za automechanika, pracoval v Dubnici nad Váhom a v roku 1939 vstúpil do vtedy ilegálnej Komunistickej strany Slovenska. V roku 1944 sa zúčastnil na Slovenskom národnom povstaní, počas ktorého bol zranený a jeho brat Július zahynul. Po vojne, keď sa k moci dostala Komunistická strana Československa, zastával rôzne politické funkcie v Trenčíne, Bratislave a Banskej Bystrici. V roku 1955 bol vyslaný do Moskvy študovať na Vyššiu stranícku školu Ústredného výboru KSČ, ktorú ukončil s vyznamenaním v roku 1958. Po návrate do vlasti bol Dubček vymenovaný za prvého tajomníka Krajského výboru Komunistickej strany Slovenska v hlavnom meste Bratislave. Na XI. zjazde Komunistickej strany Slovenska v roku 1958 bol prvýkrát zvolený do Ústredného výboru Komunistickej strany Československa (ÚV KSČ) a v tom istom roku opätovne zvolený do ďalšieho ústredného výboru - Komunistickej strany Slovenska. Zastával teda tri významné funkcie. V júni 1960 bol zvolený za tajomníka priemyslu Ústredného výboru KSČ, kde nahradil Oldřicha Černíka. V rokoch 1960 až 1968 bol opäť členom Federálneho zhromaždenia ČSSR a v roku 1962 sa stal členom predsedníctva. V roku 1963 boj o moc vo vedení slovenskej časti strany vyústil do zosadenia predsedu vlády ČSSR Viliama Širokého a prvého tajomníka ÚV KSČ Karola Bacílka, ktorí boli konzervatívnymi spojencami Antonína Novotného. Na ich miesto nastúpila nová generácia slovenských komunistov, ktorá prevzala kontrolu nad straníckymi a štátnymi orgánmi na čele s Alexandrom Dubčekom, ktorý sa stal prvým tajomníkom slovenskej pobočky strany. Pod Dubčekovým vedením vstúpilo Slovensko do obdobia politických reforiem, ktoré viedli k napätým vnútrostraníckym vzťahom s československým prezidentom Antonínom Novotným. Medzi 3. a 5. januárom 1968 plénum ÚV KSČ rozhodlo oddeliť funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ a prezidenta republiky a zbavilo Novotného funkcie prvého tajomníka ÚV KSČ. Na menovaní jeho nástupcu sa však predsedníctvo nemohlo dohodnúť. Dubčeka ako kompromisný kandidáta bol do funkciu prvého tajomníka ÚV KSČ zvolený v Prahe 5. januára 1968 väčšinou jediného hlasu a Novotný zostal prezidentom až do 22. marca 1968. Po vpáde vojsk piatich štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 A. Dubčeka vo funkcii prvého tajomníka ÚV KSČ vystriedal Gustáv Husák. Od októbra 1969 Dubček krátko pôsobil ako veľvyslanec v Turecku. Viacerí od neho očakávali, že využije túto funkciu na emigráciu do zahraničia, čo však neurobil. V roku 1970 bol vylúčený z KSS. Napokon bol Dubček nútený sa z verejného života úplne stiahnuť. V domácom exile vo vile na Mišíkovej ulici 31 v Bratislave pod Slavínom (v ktorej býval od roku 1962 a odkúpil ju v roku 1968 bol prinútený žiť v izolácii takmer po celé dve desaťročia.  V novembrových revolučných dňoch sa od začiatku zapájal do masových demonštrácií v Prahe i Bratislave, na ktorých niektorí skandovali heslá za jeho zvolenie na funkciu prezidenta republiky. 28. decembra 1989 bol Dubček zvolený za predsedu Federálneho zhromaždenia. Túto funkciu vykonával do roku 1992. Pôsobil v zahraničnej politike ale aj na riešení česko-slovenských problémov. V česko-slovenskej otázke bol Dubček dôsledným zástancom federatívneho riešenia. 1. septembra 1992 pri dopravnej nehode pri Humpolci utrpel vážne zranenie. Dubček bol hospitalizovaný v pražskej nemocnici Na Homolce, kde po dvoch operáciách 7. novembra 1992 zomrel. Pochovaný je na bratislavskom cintoríne Slávičie údolie.

Na vzore je zobrazený ľavý profil Alexandra Dubčeka. Po ľavom okraji vnútorného kruhu mince je vpísaný názov vydávajúcej krajiny „SLOVENSKO“. V spodnej časti portrétu sa nachádza meno „Alexander Dubček“, pričom meno je napísané nad priezviskom, a pod ním dátum narodenia „1921“ a dátum úmrtia „1992“, taktiež usporiadané pod sebou. Na pravom okraji je uvedený rok vydania „2021“ a pod ním znak kremnickej mincovne, ktorý tvoria iniciály „MK“ (Mincovňa Kremnica) umiestnené medzi dvoma razidlami. V pravej dolnej časti sa pri okraji nachádzajú štylizované iniciály autora návrhu národnej strany mince Branislava Ronaiho „BR“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 5 000 ks

Dátum vydania: 26.11.2021