Ľudovít Štúr	Titulný list knihy "Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí"

Ľudovít Velislav Štúr sa narodil 29. októbra 1815 v Uhrovci v severnom Rakúsko-Uhorsku (dnešné Slovensko) v rodine chudobného vidieckeho evanjelického učiteľa. Gymnázium navštevoval v Rábe, potom evanjelické lýceum v Prešporku (dnešné hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava), kde vstúpil do Slovanského (slovenského) literárneho spolku. Štúr dokončil teologické štúdiá a na katedre česko-slovenského jazyka a literatúry nakrátko nahradil profesora Jiřího Palkoviča. Potom musel takmer sám riadiť Sloviensky spolok, ktorého starší členovia odišli z Prešporka. Spolok bol rozpustený vládou v roku 1838. Štúr odišiel do Halle, kde pôsobil ako historik-politik a slovanský jazykovedec u Potta. Po návrate do Prešporka opäť suploval Palkoviča, čím prebúdzal národné cítenie u svojich slovenských žiakov, a tým si vyslúžil nenávisť Maďarov. Dvakrát sa proti nemu začalo trestné stíhanie, ale obvinenia sa nepotvrdili. Napriek tomu cirkevná rada vzhľadom na svoj patronát nad lýceom v roku 1844 pozastavila Štúrovi vyučovanie. Rozhorčení odstúpením svojho učiteľa mnohí Slováci opustili Prešporok a odišli do iných miest dokončiť svoje štúdiá. V polovici 19. storočia slovenská protestantská inteligencia reprezentovaná Ľudovítom Štúrom, Jozefom Gurbanom a Michalom Hodžom kodifikovala a zaviedla novú verziu spisovnej slovenčiny, ktorá bola neskôr známa ako štúrovčina. Jej východiskom bol stredoslovenský interdialekt. Na rozdiel od bernolákovčiny je tento nový spisovný jazyk systémom stredoslovenského typu. V roku 1844 vyšli v tomto jazyku prvé diela. V rokoch 1845 - 1848 vychádzali Slovenské národné noviny s literárnou prílohou Orol tatranský. Neskôr v roku 1846 vydal svoje hlavné jazykovedné práce ("Nárečie slovenské alebo potreba písania v tomto nárečí" a "Náuka o slovenskom jazyku"). Normy Štúrovho spisovného jazyka zodpovedali živej ľudovej reči Slovákov vo väčšej miere ako Bernolákove. Vo svojich literárno-estetických názoroch absolutizoval folklór ako výraz národného ducha a národnej kultúrnej tradície ("O ľudových piesňach a rozprávkach slovanských kmeňov", 1853). V poézii rozvíjal žánre vlasteneckej lyriky a epickej poézie (súborné dielo "Lyrika a piesne", 1853, básne "Svjatoboj", "Matúš z Trenčína", obe vydané v roku 1853). Keď sa revolučná búrka v Uhorsku utíšila, Sztór sa stiahol z politickej činnosti a žil v ústraní. Zomrel 12. januára 1856 v Modre pri Bratislave na následky zranenia, ktoré si nechtiac spôsobil pri poľovačke.

Minca znázorňuje portrét Ľudovíta Štúra. Vpravo od portrétu rovnobežne s hranou vnútornej strany mince je vyrazený rok vydania „2015“ a vpravo od neho pozdĺž hrany názov vydávajúcej krajiny „SLOVENSKO“. Naľavo od portrétu rovnobežne s vnútornou hranou mince sú vyrazené dátumy Štúrovho narodenia a úmrtia „1815–1856“ a ešte viac vľavo pozdĺž hrany meno „ĽUDOVÍT ŠTÚR“. V pravej hornej časti motívu je značka Mincovne Kremnica pozostávajúca z iniciál „MK“ umiestnených medzi dvoma razidlami. V pravej dolnej časti sú štylizované písmená „IŘ“, čo sú iniciály autora návrhu Ivana Řeháka.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 6 000 ks

Dátum vydania: 23.10.2015