Sv. Cyril a Metod	Územie Veľkej Moravy

Bratia Konštantín (meno Cyril si zvolil pred smrťou, 827 - 869) a Michal (Metod, 815 - 885) sa narodili v byzantskom meste Solún (dnes v Grécku) v rodine Drungariho - dôstojníka byzantskej armády. Celkovo bolo v rodine sedem synov, z ktorých Cyril bol najmladší a Metod najstarší. Konštantín sa vzdelával na dvore spolu s maloletým vládcom Byzancie, cisárom Michalom III. a už od detstva prejavoval mimoriadne schopnosti. Učili ich najlepší učitelia v Konštantínopole vrátane Fotia, ktorý sa neskôr stal konštantínopolským patriarchom, a Leva Matúša. Konštantín nemal chuť na dvorský život a sníval o tom, že sa stane mníchom. Stal sa kňazom, ale jeho sny o mníšskom živote sa nenaplnili. Bol vymenovaný za správcu patriarchálnej knižnice a na univerzite v Manavre začal vyučovať filozofiu. Práve tam dostal prezývku Konštantín Filozof a preslávil sa svojimi znalosťami v oblasti rétoriky a filozofie. Neskôr podnikal dôležité diplomatické misie cirkevného a politického charakteru. V mladosti sa Michalovi podarilo dosiahnuť hodnosť stratiga v byzantskej provincii Slavinia, ktorá sa nachádzala v Macedónsku. Potom však bol vysvätený za mnícha. V roku 863 cisár Michal III. na žiadosť moravského kniežaťa Rastislava, ktorý žiadal pre Slovanov na Veľkej Morave (dnešné Maďarsko, Čechy, Slovensko, časť Ukrajiny a Poľska) o vyslanie biskupa a učiteľa, poslal do tohto kraja bratov Konštantína a Metoda (ten v tom čase už zložil mníšske sľuby a zmenil si meno). S ich menami sa spája zavedenie cirkevnej služby na Veľkej Morave v slovanskom jazyku a vytvorenie slovanskej abecedy (pravdepodobne hlaholiky). Konštantín a Metod a ich žiaci vykonali veľa práce na preklade hlavných cirkevných kníh (Biblie, Žaltára, evanjelií, liturgického kódexu) a na výchove miestneho duchovenstva. Predpokladá sa, že práve bratia priniesli do týchto končín obraz šesťramenného kríža, ktorý sa stal jedným z prvkov slovenského erbu. Zavedenie slovanského jazyka do bohoslužieb sa nepáčilo nemeckému duchovenstvu. Tí sa obávali straty svojich pozícií vo východných krajinách a začali proti Konštantínovi a Metodovi bojovať všetkými prostriedkami. Ich hlavným argumentom bola trojjazyčná teória, podľa ktorej existovali len tri posvätné jazyky, v ktorých sa mohla vykonávať liturgia: hebrejčina, gréčtina a latinčina. Pretrvávanie tohto názoru vysvetľovali tým, že nápisy na kríži, na ktorom zomrel Kristus, boli v týchto troch jazykoch. V roku 866 na výzvu pápeža Adriána II. sa solúnski bratia vybrali do Ríma. Tu, v hlavnom meste kresťanstva, dostali od pápeža osobitný list, v ktorom im bolo povolené rozširovať slovanské cirkevné knihy a viesť bohoslužby v slovanskom jazyku. Konštantín zomrel v Ríme 14. februára 869 a krátko pred smrťou prijal meno Cyril. Bol pochovaný v Bazilike svätého Klementa v Ríme. Metod bol vysvätený za arcibiskupa Moravy a Panónie a v roku 870 sa vrátil do Panónie. Latinsko-nemecké duchovenstvo všemožne bránilo šíreniu slovanského jazyka ako jazyka cirkvi. V roku 879 zorganizovali nemeckí biskupi nový proces proti Metodovi. Metod sa však v Ríme výborne ospravedlnil a dokonca dostal pápežskú bulu, ktorá povoľovala bohoslužby v slovanskom jazyku. V roku 881 prišiel Metod na pozvanie cisára Bazila I. Macedónskeho do Konštantínopola, kde pôsobil 3 roky a potom sa spolu so žiakmi vrátil na Moravu. S pomocou troch žiakov preložil do slovanského jazyka Starý zákon a Sväté knihy. Metod zomrel 6. apríla 885 a zanechal takmer 200 žiakov. Po jeho smrti však odporcovia vykonávania bohoslužieb v slovanskom jazyku obnovili svoj boj. Výsledkom bol zákaz slovanských bohoslužieb a vyhnanie žiakov Cyrila a Metoda a ich stúpencov z Moravy. Vyhnaní zo svojej krajiny sa presťahovali do Bulharska, kde sa vytvorilo nové centrum slovanského písomníctva. V Bulharsku a neskôr v Chorvátsku, Srbsku a Staroruskom štáte sa rozšírila slovanská abeceda vytvorená bratmi. V niektorých oblastiach Chorvátska sa až do polovice 20. storočia slúžila liturgia latinského obradu v slovanskom jazyku. Pravoslávna cirkev oboch bratov kanonizovala, nazvala ich "rovnými apoštolmi" a vyhlásila za svätých.

Do tradičnej súťaže o návrh mince sa prihlásilo 22 prác od 13 autorov. Z nich osobitná komisia Národnej banky Slovenska vybrala v júni 2012 najlepší návrh. Počas konzultačného konania však Európska komisia pôvodný návrh mince zamietla. Národná banka Slovenska musela z mince odstrániť náboženské symboly - svätožiare a kríže na páliu Metoda. Toto rozhodnutie Európskej komisie vyvolalo na Slovensku pobúrenie. Miestni katolícki biskupi uviedli, že vyjadruje neúctu ku kresťanským tradíciám v Európe. Po rokovaniach v decembri 2012 medzi slovenským ministrom financií Petrom Kažimírom a ministrami financií ostatných krajín eurozóny Rada Európskej únie pôvodný návrh mince predsa len schválila.

Na vzore sú vyobrazení solúnski bratia Konštantín a Metod so symbolickým dvojkrížom vychádzajúcim z trojvršia. Dvojkríž je súčasne biskupskou barlou. To vyjadruje spojenie symbolu štátnosti a symbolu kresťanstva a zdôrazňuje význam misie oboch bratov, ktorá prispela k zabezpečeniu úplnej suverenity a legitimity Veľkej Moravy – prvého slovanského štátu v strednej Európe. Konštantín drží v rukách knihu, ktorá predstavuje vzdelanosť a vieru. Metod je zobrazený s kostolom ako symbolom viery a cirkvi. Pozdĺž spodnej hrany vnútornej časti mince je nápis vydávajúcej krajiny „SLOVENSKO“ a roky „863“ a „2013“ oddelené rozdeľovacím znakom. Pozdĺž hornej hrany vnútornej časti sú mená „KONŠTANTÍN“ a „METOD“. Naľavo od týchto bratov sú štylizované písmená „mh“, iniciály autora návrhu mince Miroslava Hrica, a napravo sa nachádza mincovná značka Mincovne Kremnica obsahujúca v kruhu písmená „MK“ umiestnené medzi dvomi razidlami.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 7 000 ks

Dátum vydania: 5.7.2013