Polícia zasahuje proti študentom 17.11.1989	21.11.1989 sa Václav Havel prihovára demonštrantom z  balkóna knižného vydavateľstva Melantrich

Po skončení druhej svetovej vojny sa mnohé štáty východnej Európy ocitli pod vplyvom Sovietskeho zväzu. Bulharsko, Maďarsko, NDR, Poľsko, Rumunsko a Československo sa stali socialistickými. Koncom 80. rokov, keď bol ZSSR na pokraji úplného rozpadu, však východný blok začal uvažovať o vlastnej ceste. Slovensko a Česká republika vtedy predstavovali jeden štát - Československú socialistickú republiku (ČSSR). V roku 1968 bol pokus o reformu politického systému (Pražská jar) potlačený vojskami Varšavskej zmluvy. V roku 1988 sa opäť objavili verejné prejavy opozície v podobe manifestácií pri príležitosti historických výročí (1918, 1948 a 1968), ktoré boli rozohnané políciou. Prvou manifestáciou bola sviečková manifestácia v Bratislave 25. marca 1988, ktorú zorganizovali katolícki aktivisti. Začiatkom konca bola študentská demonštrácia v Bratislave 16. novembra 1989, po ktorej na druhý deň nasledoval študentský protest v Prahe v Českej republike. Demonštrácia v Bratislave bola pokojná, ale v Prahe polícia brutálne rozohnala študentov, ktorí si so sviečkami a vencami prišli pripomenúť svojich predchodcov, najmä študenta Jana Opletala, ktorý zahynul v roku 1939 počas protestov proti nacistickej okupácii Československa. Študenti spontánne vyšli do ulíc s tými požiadavkami demokratických slobôd, ktoré v spoločnosti dlho dozrievali a na ktorých už desaťročia predtým pracovali mnohé občianske iniciatívy. Rozbuškou protivládnych demonštrácií bola fáma, ktorá sa rozšírila o deň neskôr, o vražde jedného zo študentov. "Obeťou" bol študent Martin Schmid, ktorý údajne zomrel v dôsledku použitia sily zo strany polície pri rozháňaní demonštrácie. Táto kľúčová udalosť zamatovej revolúcie sa ukázala ako divadlo zinscenované spravodajskými službami samotného vládnuceho režimu v Československu. V skutočnosti zavraždeného študenta stvárnil poručík Štátnej bezpečnosti Ludvik Zifčák. Dňa 20. novembra študenti v hlavnom meste vyhlásili štrajk, ktorý hneď počas prvého dňa podporili takmer všetky vysoké školy v krajine. Zároveň sa začali masové demonštrácie v centre Prahy a v ďalších mestách (v hlavnom meste dosiahol denný počet účastníkov štvrť milióna). K akciám študentov sa pridali intelektuáli a neskôr aj zamestnanci mnohých podnikov v krajine. O niekoľko dní neskôr kardinál František Tomášek podporil opozíciu a parlament zrušil ústavný článok o vedúcej úlohe Komunistickej strany Československa. Dňa 10. decembra prezident Gustáv Husák vytvoril prvú nekomunistickú vládu od roku 1948. A 29. decembra parlament zvolil za prezidenta disidentského spisovateľa Václava Havla. Nové vedenie Československa prijalo kurz smerujúci k politickému pluralizmu a trhovému hospodárstvu. Keď sa ľudia lúčili s komunizmom, zhromaždili sa na Václavskom námestí, štrngali kľúčmi a zvonili zvončekmi. Bola to nová doba. Úspech zamatovej revolúcie zabezpečilo priaznivé medzinárodné prostredie (pád Berlínskeho múru a "perestrojka" v ZSSR). Pád komunistického režimu v roku 1989 viedol k silnejúcej tendencii politickej separácie medzi Českou republikou a Slovenskom. Postkomunistické elity v oboch častiach krajiny sa vydali na cestu nezávislosti. Dňa 1. januára 1993 došlo k pokojnému rozdeleniu krajiny na Českú republiku a Slovenskú republiku, tzv. zamatovému rozvodu. V súčasnosti sa 17. november oslavuje v Českej republike ako Deň boja za slobodu a demokraciu a na Slovensku ako Deň boja proti totalite. Pojem "zamatová revolúcia" sa používa aj v ďalších východoeurópskych krajinách, kde sa na prelome 80. a 90. rokov 20. storočia uskutočnil nekrvavý prechod od socialistického k liberálnemu systému. Následne sa tento termín začal používať pre rôzne druhy zvrhnutia politických režimov na celom svete bez vojenskej účasti.

Vo vnútornej časti mince je vyobrazený štylizovaný zvon tvorený niekoľkými kľúčmi, ktorý pripomína demonštráciu zo 17. novembra 1989, počas ktorej občania kráčali a mávali kľúčmi na znak toho, že „odzvonilo“, čo bolo začiatkom „zamatovej revolúcie“. Vpravo pod týmto motívom je umiestnená značka umelca Pavel Károly (štylizované písmená "PK") a značka Mincovne Kremnica (skratka "MK" v kruhu). Motív je zhora obklopený nápisom „17. NOVEMBER SLOBODA – DEMOKRACIA“ a rokmi „1989 – 2009“ a v dolnej časti údajom o vydávajúcej krajine „SLOVENSKO“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: SLOVENSKÁ REPUBLIKA ★ ♠ ★

Kvalita: BU

Náklad: 7 000 ks

Dátum vydania: 10.11.2009