Dante Alighieri	Predstava pekla v Božskej komédii

Dante Alighieri je jedným z najslávnejších talianskych básnikov. Pochádzal zo starobylého šľachtického rodu.  Presný dátum Danteho narodenia nie je známy. Predpokladá sa, že sa narodil medzi májom a júnom 1265 vo Florencii.  O Danteho vzdelaní sa vie len málo; zdá sa, že bol dobre vzdelaný, čo je dôvod, prečo svojich súčasníkov zaskočil svojou nezvyčajnou informovanosťou.  Dante čítal všetko. Jeho básnickým idolom bol Vergílius, ktorý sa čoskoro stal jeho "náčelníkom, majstrom a učiteľom. Dante ovládal francúzštinu a provensálčinu, vstrebával príbehy o dávnych veľkých historických udalostiach a v rýmovaných francúzskych encyklopédiách a didaktických básňach nachádzal vedomosti, ktoré nemohol získať v škole.  Platónska láska florentskej Beatrice mala preňho tajomný význam; naplnil ňou každú chvíľu svojho života. Jej idealizovaný obraz zaujíma v Danteho poézii osobitné miesto.  Po tom, čo svoj prvý sonet "A ciascun alma presa" venoval Beatrici, Dante ho podľa vtedajšieho zvyku poslal iným básnikom. Od tohto momentu sa začalo jeho priateľstvo s Guidom Cavalcantim, Cinom da Pistoia a Lapom Giannim. V sérii sonetov a kancionálov Dante zdokonaľuje svoj básnický štýl opievaním svojej milovanej. Keď v roku 1290 pomerne mladá Beatrice zomrela, Dante zozbieral niekoľko svojich básní do zbierky s názvom Nový život (Vita Nuova). Každá z básní v knihe (24 sonetov, päť kancionálov a jedna balada) je doplnená poznámkou.  Dante sa aktívne zúčastňoval na verejnom živote Florencie, keďže sa pridal k strane "bielych" guelfov (zastupujúcich najmä kupecké a remeselnícke kruhy). V roku 1301 bol po triumfe čiernych guelfov odsúdený v neprítomnosti na upálenie (1302). Neskôr sa od "bielych" odklonil a stal sa podľa jeho slov "stranou samou o sebe". Na úteku pred krutým rozsudkom musel natrvalo opustiť svoje rodné mesto. V roku 1315 bol druhýkrát odsúdený na trest smrti.  V roku 1302 florentské úrady nariadili, že Dantemu hrozí poprava, ak sa odváži objaviť v meste bez zaplatenia uloženej pokuty päťtisíc florénov.  Odvtedy viedol Dante 19 rokov život na potulkách, pričom v tomto období dosiahla jeho literárna tvorba vrchol. Najprv sa ocitol vo Verone, potom v Lucce a Padove.  Vnútorné boje vo Florencii a vojny medzi talianskymi mestami, intrigy pápežskej kúrie, úpadok morálnej autority cirkvi, osobné skúsenosti vyhnanca, ktorý musel putovať takmer po celej krajine, a uvedomenie si jednoty talianskeho národa - to všetko viedlo Danteho k stretnutiu s nemeckým cisárom Henrichom VII. Básnik sa s ním stretol v roku 1313, keď cisár navštívil Rím. Dante videl v Henrichovi VII. mierotvorcu, nástupcu Rímskej ríše, ktorý je predurčený na oživenie Talianska. Cisárova smrť však zmarila všetky Danteho nádeje. V politickom traktáte O monarchii (1312 - 1313), ktorý je napísaný v latinčine, Dante obhajuje ideál univerzálnej monarchie ako štátu, ktorý by mal zabezpečiť pozemský blahobyt ľudí.  V roku 1316 sa Dante usadil v Ravenne, kam ho pozval signor mesta Guido da Polenta. V lete 1321 sa Dante ako vyslanec ravennského panovníka vydal do Benátok, aby uzavrel mier s Republikou svätého Marka. Pri návrate cestou medzi brehmi Adrie a Pádskymi močiarom sa Dante nakazil maláriou a v noci z 13. na 14. septembra 1321 zomrel. Dante bol pochovaný v Ravenne. V súčasnosti zachovaný hrob je neskoršieho dáta. Dnes je jeho hrob pútnickým miestom miliónov turistov.  Vrcholom Danteho diela je báseň Komédia, ktorú Giovanni Boccaccio nazval Božská (zrejme začatá v roku 1307, dokončená v roku 1321, prvé tlačené vydanie v roku 1472). V troch častiach ("Peklo", "Očistec", "Raj") Dante opisuje svoju cestu k Bohu. Danteho spoločníkom je rímsky básnik Vergílius a po ňom Beatrice, symbol Božieho milosrdenstva. Dielo je skutočnou encyklopédiou stredoveku.  Dante významne prispel k rozvoju talianskej literárnej reči. Považuje sa za prvého veľkého básnika, ktorý písal po taliansky, preto má prezývku "il sommo poeta" ("najvyšší básnik"), ako aj "il vate" ("posol"). Pre pozdvihnutie taliančiny z úrovne "vulgárnej" (jednoduchej) sa nazýva aj otcom talianskeho jazyka.  Jeho hlavné dielo, Božská komédia, je najväčšou básňou talianskej literatúry. Danteho dielo malo hlboký vplyv na vývoj literatúry. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov na celom svete.  

Vzor, ktorý vytvorila Annalisa Masiniová zobrazuje portrét Danteho prevzatý z fresky od Botticelliho. Vpravo od portrétu sa na zvislej osi nachádza nápis „DANTE“. Vpravo od vnútorného stredu je názov vydávajúceho štátu „SAN MARINO“ v polkruhu. Medzi týmito dvomi nápismi je značka mincovne „R“, roky „1265“ a „2015“ a iniciály umelkyne „AM“. Štýl písma použitý na označenie štátu a motívu mince bol inšpirovaný tvarom písma v prvých vydaniach diela Divina Commedia (Danteho Božskej komédie).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad: 100 000 ks

Dátum vydania: 8.4.2015