Donato Bramante	Bazilika sv. Petra

Talentovaný renesančný architekt Donato Bramante (vlastným menom Pascuccio d'Antonio) sa podľa väčšiny bádateľov narodil v roku 1444 vo Fermignane v Taliansku. Mladosť strávil v Urbine, kde ho ovplyvnili najmä maliari Luciano de Laurana a Piero della Francesca. V roku 1476 Bramanteho ako maliara pozval do Milána vojvoda Lodovico Moro z dynastie Sforzovcov.  Práve v Miláne, pod vplyvom Leonarda da Vinciho, začal Bramante svoju kariéru v architektúre. Podieľal sa na rekonštrukcii kostolov Santa Maria delle Grazie (1492 - 1497) a Santa Maria Presso San Satiro (1479 - 1483). Po úpadku Milánskeho vojvodstva po neúspešnej vojne s Francúzskom v roku 1499 sa Bramante presťahoval do Ríma, kde sa venoval štúdiu antických pamiatok z obdobia staroveku.  Za vlády pápeža Júliusa II. bol vymenovaný za hlavného architekta. Všetky projekty, ktoré Július II. vymyslel od roku 1503 - výstavbu ulíc a štvrtí, obnovu Vatikánu a výstavbu novej katedrály - zveril Bramantemu. Bramante navrhol aj plány veľkého počtu palácov vo Večnom meste a podieľal sa na tvorbe niektorých častí Vatikánskeho paláca. Jeho dve tamojšie stavby sú Belvedér (1503 - 1545) a San Damaso (okolo 1510). Okrem toho architekt navrhol aj kruhový kostol Tempietto na nádvorí kláštora San Pietro in Montorio (1502), nádvorie kostola Santa Maria della Pace a fasádu paláca Palazzo Cancelleria (1499 - 1511), ktorý sa považuje za jeden z najrafinovanejších renesančných palácov v Ríme.  V roku 1506 Bramante navrhol a začal stavať novú katedrálu v Ríme, ktorá mala nahradiť schátraný Dóm svätého Petra. Tomu zasvätil zvyšok svojho života. Navrhol stredovú stavbu s pôdorysom v tvare gréckeho kríža vpísaného do štvorca, nad ktorého stredom sa nachádzala silná sférická kupola. V rohoch mali byť aj štyri menšie kupoly a veže. Jeho projekt sa však nikdy nerealizoval. Za osem rokov boli postavené len štyri mohutné stĺpy so spojovacími oblúkmi, na ktorých mala byť umiestnená kupola, ako aj časť východného krídla a kaplnka. Bramanteho smrť zabránila dokončeniu veľkolepého projektu katedrály. Následne sa úlohy ujali Rafael, Baldassare Peruzzi a Antonio da Sangallo mladší. V roku 1546 prevzal vedenie dlho budovanej stavby veľký Michelangelo. Bol zodpovedný za prepracovanie a zjednodušenie projektu stavby.  Bramanteho myšlienky pokračovali a neskôr boli použité pri stavbe rôznych centrálnych kupolových budov nielen v Taliansku, ale aj v iných krajinách.  Okrem toho bol Bramante správcom olovenej pečate Júliusa II. V roku 1506 Bramante zostrojil špeciálny mechanizmus na pripevňovanie pečate na pápežské buly na báze skrutkového lisu. Následne Leonardo da Vinci použil skrutkový lis na razbu mincí na podobnom princípe.  Bramante zomrel 11. marca 1514 v Ríme.  Bramanteho dielo bolo jedným z vrcholov renesančnej architektúry. Vytvoril architektonické obrazy pozoruhodné svojou harmóniou a konzistenciou, ako aj nápaditým a voľným použitím už známych foriem.  

Vnútorný disk zobrazuje časť chrámu Tempietto na nádvorí kláštora San Pietro in Montorio v Ríme a portrét Donata Bramanteho, ktorý vydala Spoločnosť pre šírenie užitočných vedomostí v rámci "Galérie portrétov" v 30. rokoch 19. storočia. Takmer celý motív je obkolesený nápisom „BRAMANTE LAZZARI DELLE PENNE DI SAN MARINO“. Vľavo je rok „1514“ a vpravo rok „2014“. V dolnej časti sa nachádzajú písmená „MCC“ (monogram autorky návrhu Marie Carmely Colaneriovej) a značka mincovne "R".
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU

Náklad: 105 000 ks

Dátum vydania: 23.6.2014