Fernão Mendes Pinto	Kniha Peregrinação

Minca pripomína 500. výročie narodenia Fernãa Mendesa Pinta, portugalského objaviteľa a autora knihy (zverejnenej posmrtne) „Peregrinação“ (Putovanie). Meno Fernão Mendes Pinto nie je také známe ako napríklad Kolumbus, Magellan alebo Cook. Ale už v 17. storočí Európa čítala Peregrinação, memoáre F. M. Pinta. V tejto knihe sa miešala realita s rozprávkovou fikciou a zvýšila záujem verejnosti o knihu a jej autora. Kniha sa okamžite vypredala. Ďalšie vydania v portugalčine, španielčine, angličtine, holandčine a francúzštine sa vypredali rovnako rýchlo. Vzhľadom na veľký rozsah a vysokú cenu knihy je to na sedemnáste storočie nevídané. O mnohých obdobiach Pintovho života je veľmi málo informácií. Narodil sa v rokoch 1510 - 1514 v Montemor-u-Velho v chudobnej roľníckej rodine. V roku 1521 vstúpil do služieb Jorgeho de Lancastera, vojvodu z Coimbry. V roku 1537 Pinto odcestoval na portugalskej lodi do Indie za svojimi dvoma bratmi. Plavba trvala 21 rokov. Podľa jeho memoárov bol 13-krát zajatý a 17-krát predaný do otroctva. Počas svojej cesty Pinto navštívil mnoho krajín a videl úžasné veci. V roku 1537 Pinto v Indii bojoval proti Turkom, ktorí obliehali pevnosť Diu. V roku 1548 dokonca vybudoval prvú európsku osadu v krajine vychádzajúceho slnka neďaleko dnešného mesta Jokohama. V Číne bol obvinený z krádeže cisárskych hrobiek a odsúdený na nútené práce pri stavbe Veľkého čínskeho múru. V Etiópii ho zajali Turci. So skupinou Portugalcov odcestoval do Siamu (dnešné Thajsko), aby pomohol miestnemu kráľovi potlačiť povstanie. Bolo však už neskoro - kráľovná otrávila kráľa aj mladého následníka a na trón dosadila svojho milenca. Navštívil aj Mozambik, Sumatru, Barmu a ďalšie exotické krajiny. Hoci je v knihe veľa nedôveryhodných vecí (napríklad to, že Pinto bol prvým človekom, ktorý priniesol strelné zbrane do Japonska), nemožno ignorovať význam tohto literárneho diela ako jedného z mála prameňov o ázijských dejinách šestnásteho storočia, ktoré napísal Európan. Pinto sa vrátil do Portugalska 22. septembra 1558. V západnej Európe bol už známy ako autor listu, ktorý v roku 1555 vydala Spoločnosť Ježišova. Po tom, ako sa podľa jednej z verzií usadil na farme neďaleko Almady v roku 1569, sa námorník oženil a začal zaznamenávať spomienky na svoje putovanie. Podľa Mendesovho závetu po jeho smrti 8. júla 1583 dedičia odovzdali autobiografický rukopis Útulku kajúcich sa hriešnikov v Lisabone. V roku 1603 získal súhlas inkvizície na vydanie rukopisu. Jeho knihu vydal páter Belchayor Faria 31 rokov po jeho smrti, v roku 1614.

Vo vnútornej časti mince je zobrazená plachetnica na mori, ktoré tvoria slová v tvare vĺn – odkazov na Portugalsko, Lisabon, Pintovu knihu a niektoré z cieľov jeho výprav. Pod tým je nápis „Portugal“ (Portugalsko). V hornej vnútornej časti je uvedené meno bádateľa „Fernão Mendes Pinto“, rok „1511“ a rok „2011“. Na okraji je tiež značka Portugalskej mincovne Imprensa Nacional "INCM" a iniciály umelcov "IC-FB" (Isabel Carriço Almada, Fernando Branco).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: Päť erbov a sedem zámkov v rovnakej vzdialenosti od seba.

Kvalita: BU

Náklad: 12 500 ks

Dátum vydania: 8.9.2011