Zámok Neuschwanstein	Interiér zámku

Spolková krajina Bavorsko (Bayern) sa nachádza na juhu a juhovýchode Nemecka. Je to najväčšia pevnina v Spolkovej republike Nemecko. Má dlhú históriu – niektoré bavorské mestá postavili Rimania. Hlavným mestom spolkovej krajiny je mesto Mníchov.
Neuschwanstein je bavorský zámok v Allgäu v oblasti Schwangau pri Füssene, ktorý dal postaviť Ľudovít II. Bavorský. Je jedným z najznámejších a najnavštevovanejších turistických cieľov v Nemecku. Tento zámok sa objavil aj vo viacerých filmoch a inšpiroval Walta Disneyho k vytvoreniu zámku Šípkovej Ruženky, ktorý sa nachádza v Disneylande. Walt Disney tu nakrúcal aj niekoľko ďalších filmov. Názov Neuschwanstein znamená v preklade „nový labutí domov“. Hoci pripomína stredoveký hrad, je to pomerne mladý hrad. Napriek nespornému vonkajšiemu pôvabu by ho z architektonického hľadiska nemohol pochváliť žiadny architekt, a to pre kombináciu snáď všetkých stavebných a architektonických štýlov zvonka i v hojnom počte vo vnútri. Interiéry sú zdobené vzácnymi neogotickými rezbami a tiež v štýle novoromantizmu a historizmu. Pravdepodobne najkrajšou a najznámejšou miestnosťou hradu je trónna sála, ktorá je vytvorená podľa vzoru slávnej mešity Hagia Sofia v Istanbule. V sále však chýba trón, na ktorý nezostali finančné prostriedky.Prvým majiteľom zámku bol kráľ Ľudovít II., ktorého prezývali „rozprávkový kráľ“. Ten bol posadnutý zbieraním rôznych rozprávok a miloval všetko, čo sa týkalo tohto fantazijného sveta. Preto aj zámok mal byť podľa jeho predstáv stelesnením rozprávkovej budovy, v ktorej by sa mohli odohrávať jeho obľúbené pútavé príbehy. Ľudovít II. bol introvert, ktorý sa s pribúdajúcim vekom dištancoval od verejných vystúpení. Zámok mal byť jeho únikom od kráľovských povinností a najmä sa tak chcel strániť kontaktu so svojimi priateľmi a poddanými. Kráľ nakoniec spal v priestoroch svojho vysnívaného nového domova iba 11 nocí. Pravidelne však chodieval na stavbu, zaujímal sa o jej napredovanie a neustále vylepšoval svoje pôvodné plány. V roku 1886 tu bol kráľ Ľudovít II. na príkaz bavorských ministrov zatknutý dvorným psychiatrom a prevezený na zámok Berg, kde o dva dni neskôr záhadne zomrel. V celom komplexe sa pôvodne malo nachádzať až 200 komnát. Väčšina z nich by slúžila na reprezentatívne účely. Nakoniec od týchto plánov upustili a výrazne zredukovali počet dokončených miestností.Interiér bol silne inšpirovaný Wagnerovými operami. Keďže skladateľ bol dobrým priateľom Ľudovíta II., rozhodol sa mu takýmto spôsobom vzdať poctu. Z jeho prác si vybral niekoľko scén alebo obľúbených postáv, ktoré zvečnil prostredníctvom nástenných malieb. Kráľ odkladal návštevu svojho obľúbeného priateľa Richarda Wagnera až dovtedy, kým by boli jednotlivé komnaty dokončené a on by sa tak pompézne dozvedel, akú poctu zložil jeho úžasnej práci. Nanešťastie sa skladateľ tohto momentu nedožil, keďže aj on zomrel ešte pred jeho dokončením.Jedna z miestností mala slúžiť na stretávanie sa s návštevami a organizovanie veľkých udalostí. V jej centre mal dominovať obrovský trón, na ktorom by Ľudovít sedával a bavil sa so svojimi hosťami. Keďže táto časť nebola dokončená pred jeho smrťou, nakoniec tam trón nikdy nepostavili a toto miesto zostalo navždy prázdne. V čase dokončenia bol zámok úžasnou ukážkou moderných technológií. Ľudovít II. dal do neho zaviesť teplú a studenú vodu, ktorú púšťali z kohútikov. Mal tam telefón, sluhov privolával pomocou elektrického zvončeka a nechýbal mu ani výťah, ktorým sa pohyboval po jednotlivých poschodiach.Úžasnou miestnosťou je spálňa, ktorá mala patriť majiteľovi. Kráľ do nej chcel preniesť všetky detaily z jeho fantazijnej predstavy rozprávkového miesta. Preto na nej počas štyroch rokov pracovalo 14 stolárov, ktorí museli dbať na úplne presné spracovanie jednotlivých malých ozdôb, ktoré urobili tento priestor veľkolepým. Zámok ročne navštívi vyše jeden a pol milióna turistov.  Návštevníci majú zakázané fotiť interiér zámku, aby sa uchovala cenná výzdoba a aby sa tento vzácny dizajn neskopíroval do iných priestorov. Napriek tomu patrí medzi najfotografovanejšie budovy v Nemecku, pretože ľudia si ho radi zvečnia aspoň zo spomínanej vyhliadky. Zámok nebol nikdy dokončený, pretože po smrti Ľudovíta II. došli jeho rodine peniaze. Kvôli tomu sa rozhodli sprístupniť ho verejnosti, aby si sám na seba zarobil. Napriek tomu sa už nevrátili k tomu, aby z úspor dorobili posledné stavebné práce. I preto vidíte v niektorých miestnostiach odhalené tehly, ktoré nestihli pokryť stierkou a vymaľovať. V roku 1892 ako poslednú skompletizovali hlavnú najvyššiu vežu a zámok potom hneď sprístupnili verejnosti.

Na minci je zobrazený najznámejší pohľad na zámok Neuschwanstein. Je to pohľad z východu, ktorý vidia návštevníci pri výstupe k zámku so strážnym domom pri bráne v popredí a vežami a vežičkami inšpirovanými stredovekou architektúrou. Umelec verne zachytil panoramatické pohorie za zámkom aj polohu zámku na brale nad romantickou roklinou Pöllatschlucht. Názov „BAYERN“ (Bavorsko) spája zobrazenie zámku Neuschwanstein s touto spolkovou krajinou. Značka príslušnej mincovne – jedno z písmen A, D, F, G alebo J sa nachádza v strednej časti napravo a iniciály umelca Ericha Otta „Œ" v strednej časti naľavo.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník. Medzi hviezdami v spodnej časti mince je uvedený rok „2012“ a v hornej časti symbol vydávajúceho štátu „D".

Nápis na hrane: Einigkeit und Recht und Freiheit (Jednota a spravodlivosť a sloboda) a spolková orlica

Kvalita: BU

Náklad: 47 000 ks

Dátum vydania: 2.3.2012