Chrám Skorba	Terakotová figurína bohyne plodnosti

Skorba je neolitický megalitický chrámový komplex, ktorý sa nachádza neďaleko dediny Zebbiegh na severozápade Malty a je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Chrámový komplex je veľmi zaujímavý pre štúdium ranej miestnej kultúry. Archeologický výskum Skorby je relatívne čerstvý, keďže komplex bol dlho pochovaný pod hrubou vrstvou zeminy. Na začiatku dvadsiateho storočia viedol maltský učenec Temistocles Zammit vykopávky neďalekého chrámu Ta‘ Ħaġrat. V zachovaných dokumentoch z tohto obdobia sa však o Skorbe nenachádza žiadna zmienka. Na tomto mieste uprostred opustenej a spustnutej krajiny stál len kromlech (megalitická stavba z dvoch veľkých balvanov miesto stien a jedným ako strecha), ktorý dlhé roky nepriťahoval pozornosť archeológov. Prvé vykopávky sa uskutočnili začiatkom 60. rokov 20. storočia. Práce viedol britský archeológ z Cambridgeskej univerzity David Trump. V porovnaní s inými chrámovými komplexmi na Malte, ako sú napríklad Tarxien alebo Ħaġar Qim, je Skorba prakticky neporušená. Objavy v jej okolí však majú veľký význam pre vedu a štúdium stredomorských civilizácií. Vedci zistili, že prvé osídlenie v blízkosti Skorby vzniklo 12 storočí pred vybudovaním samotného chrámu. Najstaršou z objavených stavieb je 11 metrov dlhý múr, ktorý sa nachádza kúsok západne od prvého vchodu do chrámu. V blízkosti múru sa našli aj artefakty pochádzajúce z obdobia Ghar Dalam, známeho pozostatkami zvierat, ktoré obývali planétu pred poslednou dobou ľadovou. Medzi najvýznamnejšie nálezy patria uhlíky datované do roku 4850 pred n. l. Podľa údajov získaných počas vykopávok predstavoval chrám Skorba sériu vertikálne orientovaných megalitických blokov (jeden zo zachovaných megalitov je vysoký 3,4 m), ktoré spolu tvoria trojpriestorovú chrámovú stavbu s dláždenou podlahou. K chrámu sa pristupovalo dláždeným chodníkom a vo vstupnom portáli boli vytvorené špeciálne otvory na rituálne nalievanie vína. Tento typ stavby bol typický pre obdobie Ggantija(3600 - 3200 pred n. l.), počas ktorého vznikli prvé megalitické stavby na Malte. Zachovali sa brány komplexu, základy, na ktorých sú dobre definované základy stien, rituálne oltáre, dlažba a veľké megality. Najlepšie zachovaná je severná stena. Prvé dve aspidy (polkruhovitý alebo podkovovitý výklenok), ako aj predná časť chrámu boli takmer úplne zničené. V rámci komplexu sa našli dve staroveké svätyne. Prvá patrí do štádia Ggantija, druhá zodpovedá obdobiu Tarxien, 3150 - 2500 pred n. l. (pamiatky z tohto obdobia sú oveľa horšie zachované). Je pozoruhodné, že na stavbu komplexu boli použité megality s hmotnosťou viac ako jednej tony, vyrobené z globigerského vápenca, ktorého nálezisko sa nachádza 1,5 km od chrámu Skorba. Pôvodne bolo možné vstúpiť do chrámu z nádvoria, ale počas fázy Tarxien bola hlavná brána zakrytá. V rohoch, ktoré vznikli touto úpravou, boli vystavené oltáre. Mierne východne od hlavného chrámu bol v období Tarxien postavený štvorpriestorový chrám s centrálnou nikou. Keramika nájdená v chrámovom komplexe dala názov chronologickým obdobiam Malty v jej prehistorickom období. "Šedá Skorba" pochádza z obdobia 4500 - 4400 rokov pred n. l. a podľa vedcov sa podobá sicílskej keramike zo Serra d'Alto. "Červená Skorba" pochádza z obdobia 4400-4100 pred n. l. a je podobná sicílskej keramike z Diany. Okrem keramiky, z ktorej najstaršia pochádza z roku 4500 pred n. l., sa v Skorbe našli aj ľudské postavy, obrazy bohýň vytesané do kameňa atď. Hlavná zbierka nájdených artefaktov je zastúpená v Archeologickom múzeu vo Vallette.

Preklad textu na obale:
Skorba pozostáva z dvoch megalitických chrámov, z ktorých najstarší pochádza z obdobia približne 3 600 rokov pred naším letopočtom. Boli postavené na mieste staršieho osídlenia, ktoré sa datuje do obdobia približne 5 000 rokov pred naším letopočtom. Skorba je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

Na minci je vyobrazený prehistorický chrámový komplex Skorba. V hornej časti mince sa nachádza nápis „SKORBA TEMPLES 3600-2500 BC“. V dolnej časti je uvedený názov vydávajúcej krajiny „MALTA“ a rok vydania „2020“. Na ľavo od letopočtu je značka parížskej mincovne (roh hojnosti) a jej vedúceho rytca (Yves Sampo, päťuholník, vpravo).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Boli vyrazené tri druhy mincí:
- UNC (150 000 kusov) - bez značky mincovne
- UNC v karte (20 000 kusov) - Roh hojnosti, päťuholník
- BU sada (10 000) - písmeno F vo hviezde na 6. hodine

Nápis na hrane: 2 ✠ ✠, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Značka mincovne: Roh hojnosti

Kvalita: UNC

Náklad: 20 000 ks

Dátum vydania: 27.7.2020