Chrám Mnajdra	Chrám Mnajdra

Tretia pamätná minca zo série venovanej megalitickým chrámom na Malte je vyrazená s vyobrazením svätyne Mnajdra. Tento megalitický chrámový komplex sa nachádza v južnej časti ostrova Malta, oproti ostrovu Filfla, približne vo vzdialenosti 500 metrov od chrámového komplexu Hagar Qim. Mnajdra pozostáva z troch chrámov z tvrdého vápenca. Ich usporiadanie má tvar štvorlístka a pripomína štruktúru starého gigantického megalitu z ostrova Goko. Komplex pozostáva z troch chrámov spojených v jednom bode, ale fyzicky oddelených. Horný chrám je najstarší a pochádza z rokov 3600 - 3200 pred n. l. Je najmenší a má tri apsidy so vstupom vytesaným do veľkého kamenného balvana. Pôvodne bol chrám prekrytý stropom, o čom svedčia zvyšky strechy pozdĺž stien, a stĺpy nosičov stropu boli zdobené horizontálnymi výklenkami v podobe čiar. Centrálny chrám je najmladší a bol postavený medzi rokmi 3150 a 2500 pred n. l. Je zložený z dosiek usporiadaných horizontálne (nepravidelná klenba). Základňu stavby tvoria veľké kamenné dosky uložené na vodorovných blokoch. Tento chrám mal pravdepodobne klenutý strop, ale zachovala sa len základňa stropu na vrchole steny. Dolný chrám, ktorý je o niečo starší ako centrálny chrám, je najlepším príkladom zachovanej megalitickej kultúry na Malte. Pri vchode sa nachádza priestranné nádvorie s početnými lavičkami zabudovanými do kameňa, vstup do chrámu je pokrytý horizontálnymi doskami a medzi ruinami sa nachádza veľká doska, ktorá sa považuje za súčasť strechy. Interiér chrámu bol zdobený početnými vyrezávanými postavami a nachádzalo sa tu aj množstvo malých okenných otvorov. Hoci neexistujú presné údaje o účele týchto objektov, na základe archeologického výskumu možno usúdiť, že slúžili na obradné účely. Našlo sa niekoľko kamenných nožov a oltár s malým otvorom na konci a početné zvieracie kosti, ktoré jasne naznačujú, že sa tu vykonávali obete. Keďže sa nenašli žiadne ľudské kosti, predpokladá sa, že chrámy neslúžili ako hrobky. Vo vnútri chrámov a pred nimi sa nachádza množstvo kamenných lavíc a stolov. Množstvo artefaktov sa našlo aj mimo múrov Mnaidry. Predpokladá sa, že kňazi tu vykonávali zvieracie obety, aby liečili choroby alebo neplodnosť. Dolný chrám sa pravdepodobne používal na astronomické pozorovania alebo na tvorbu kalendára. Počas jarnej a jesennej rovnodennosti slnečné svetlo vstupuje do budovy cez hlavný vchod a osvetľuje centrálnu os, zatiaľ čo slnečné svetlo počas letného slnovratu osvetľuje steny naľavo a napravo od vchodu.
Archeologické vykopávky na tomto mieste sa začali pod vedením J. Vanceho v roku 1840, len rok po objavení megalitického komplexu Hajar-Kim, vzdialeného 500 metrov. V roku 1871 James Fergusson vypracoval prvý plán komplexu (aj keď dosť nepresne). V roku 1901 vypracoval Dr. Albert Mair na základe vlastného výskumu prvý presný plán. V roku 1910 uskutočnil Dr. Thomas Ashby ďalší výskum, ktorý viedol k objaveniu dôležitých archeologických nálezov. Ďalšie vykopávky sa uskutočnili v decembri 1949, keď boli objavené dve malé sochy, dve veľké misy, nástroje a veľký guľovitý kameň, ktorý sa pravdepodobne používal na premiestňovanie veľkých kameňov chrámu. Megalitické chrámy na Malte patria medzi najstaršie náboženské pamiatky na svete a Výbor svetového dedičstva ich označil za "jedinečné architektonické štruktúry". V roku 1992 UNESCO zapísalo Mnajdru a ďalšie štyri maltské megalitické stavby do svojho zoznamu svetového dedičstva. Mnajdra bola 13. apríla 2001 poškodená vandalmi. V ten deň najmenej traja muži ozbrojení páčidlami zničili, poškodili alebo nastriekali graffiti na približne 60 megalitov. UNESCO tento útok označilo za "najhorší vandalský čin, aký bol kedy spáchaný na ostrove Malta". Poškodenie chrámov sa pôvodne považovalo za nenapraviteľné, ale boli obnovené pomocou nových techník, ktoré sťažujú určenie miesta poškodenia megalitov. Chrámy boli opäť sprístupnené verejnosti v roku 2002. V roku 2009 bol nad Mnaidrou (a tiež nad Ħagar Qim) nainštalovaný ochranný baldachýn.

Preklad textu na obale:
Mnajdra na okraji mesta Qrendi je prehistorický chrám, ktorý pochádza z obdobia 3 600 - 2 500 rokov pred Kristom. Je najznámejší pre svoje astronomické usporiadanie a označuje východ slnka v deň rovnodennosti a slnovratu. Mnajdra je zapísaná na zozname svetového dedičstva UNESCO.

V pravej hornej časti mince sa jeden pod druhým nachádzajú nápisy „MNAJDRA“, „TEMPLES“ a roky „3600 – 2500 BC“. V ľavej dolnej časti vzoru sa nachádza názov vydávajúcej krajiny „MALTA“ a pod ním je uvedený rok vydania „2018“. Vpravo dole sú text „NGB“ (iniciály autora návrhu Noela Galeu Basona).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Značky mincovne sa líšia podľa kvality ražby:

- UNC (bez značky)

- UNC v karte (bez značky)

- BU v numizmatickej sade (písmeno "F" vo hviezde na 6. hodine)

Nápis na hrane: 2 ✠ ✠, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Značka mincovne: bez značky

Kvalita: UNC

Náklad: 20 000 ks

Dátum vydania: 21.6.2018