Chrám Ggantija	Chrám Ggantija

Na minci je vyobrazené chrám Ġgantija nachádzajúci sa na ostrove Gozo. Názvom Ġgantija (Veža obrov) je pomenovaný megalitický chrámový komplex pochádzajúci z neolitu. Ide o jednu z najstarších samostatne stojacich stavieb a zároveň o jednu z najstarších náboženských stavieb. Chrámy Ġgantija boli postavené približne v 36. storočí p. n. l, čo znamená, že sú staršie ako Stonehenge a egyptské pyramídy. Chrámový komplex Ġgantija sa nachádza na náhornej plošine Šaara. Ako všetky maltské chrámy postavené z megalitov má juhovýchodnú orientáciu. Má tvar trojlístka. Sály sú postavené tesne vedľa seba a ohradené ďalšou stenou zo zvislých megalitických blokov. Jednotlivé kamene múru sa týčia do výšky 5,5 metra a vážia približne 50 ton. Najväčší južný chrám je zároveň najstarší. Ten pochádza z obdobia približne 3600 rokov pred n. l. Lepšie zachovaná časť stavby na rozdiel od severného chrámu umožňuje archeológom rekonštruovať pôvodné formy megalitickej stavby. Vnútorná dispozícia chrámu zahŕňa 5 veľkých apsid. Pri stavbe chrámu použili starovekí architekti kyklopský štýl muriva. Inými slovami, stavba sa realizovala bez malty a jednotlivé kamenné bloky sa pre svoju veľkú hmotnosť v konštrukcii udržiavali a nerovnosti stien stavitelia odstraňovali pomocou omietky. Výstavba komplexu prebiehala v čase, keď ešte nebolo vynájdené koleso, a bez použitia kovových nástrojov. Archeológovia našli neďaleko komplexu kamenné gule. Predpokladá sa, že pomohli starovekým staviteľom premiestniť veľké bloky na miesto, kde boli postavené chrámy. Južný chrám sa týči 6 metrov nad zemou. Neďaleko vchodu sa našiel veľký blok, v ktorom bola špeciálne vytvorená dutina. Mohol sa používať ako nádrž na očistenie pred vstupom do chrámu. V každej z piatich apsid boli oltáre na obetovanie zvierat a ich kosti sa našli v blízkosti obetných miest. Pri archeologickom výskume sa objavilo aj množstvo sôch zasvätených bohom plodnosti, čo umožnilo vedcom navrhnúť, že chrámy na ostrove Gozo patrili tomuto kultu. O existencii chrámového komplexu dlho vedeli len miestni obyvatelia a dobrodruhovia. V roku 1827 však plukovník John Otto Bayer, ktorý pôsobil ako zástupca guvernéra ostrova Gozo, vydal príkaz na vyčistenie ruín. Je pravda, že potom pozostatky starobylej stavby chátrali. Okrem toho boli staroveké chrámy očistené od trosiek spolu s vrchnou vrstvou pôdy, ktorá mohla obsahovať neoceniteľný výskumný materiál pre archeológov. Preto sa mnohé veci museli obnoviť len vďaka úsiliu umelcov, ktorým sa podarilo zachytiť chrámový komplex pred jeho "vyčistením". Napríklad koncom 18. storočia navštívil Gozo francúzsky maliar Jean-Pierre Owel. A len niekoľko rokov pred začiatkom "očistných" prác megalitickú pamiatku do najmenších detailov zobrazil maliar Frederick Charles de Brochtorff. V roku 1925 bola Ġgantija zapísaná na zoznam pamiatok, čo však až do roku 1933 nebránilo tomu, aby bol chrámový komplex v súkromnom vlastníctve. Hĺbkový výskum chrámov na ostrove Gozo sa začal po tom, ako Ministerstvo múzeí iniciovalo vykopávky, ktoré sa uskutočnili v 30. a 50. rokoch 20. storočia. Hlavnou úlohou vedcov bolo vyčistiť megalitickú stavbu a jej okolie a pamiatku zachovať a preskúmať. V roku 1980 bola Ġgantija zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. O dvanásť rokov neskôr bolo na zoznam pridaných ďalších päť megalitických stavieb z Malty, po ktorých chránená lokalita dostala názov "Megalitické chrámy Malty". Chrámový komplex a jeho okolie boli obnovené v roku 2000. V roku 2011 tu boli nainštalované svetelné chodníky a v roku 2013 je lokalita otvorená pre prehliadky so sprievodcom.

Preklad textu na obale:
Prehistorické chrámy v Ggantiji na ostrove Gozo pochádzajú z obdobia 3 600-3 200 rokov pred n. l. a sú jedným z najstarších voľne stojacich monumentov na svete. V roku 1980 bola Ggantija zapísaná do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

V pravej hornej časti je uvedený nápis „ĠGANTIJA TEMPLES“ a pod ním roky „3800 – 3200 BC“. Vľavo dole je uvedený názov vydávajúcej krajiny „MALTA“ a pod ním je uvedený rok vydania „2016“ so značkami „NGB“ (iniciály autora návrhu Noela Galeu Basona) značkami  Parížskej mincovne Pesssac, (roh hojnosti), a jej vedúceho rytca Yves Sampo, (päťuholník) po stranách.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Značky mincovne sa líšia podľa kvality ražby:

- UNC (bez značky)

- UNC v karte (značka Parížskej mincovne Pesssac, roh hojnosti, a jej vedúceho rytca Yves Sampo, päťuholník)

- BU v numizmatickej sade (písmeno "F" vo hviezde na 6. hodine)

Nápis na hrane: 2 ✠ ✠, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Značka mincovne: Horn

Kvalita: UNC

Náklad: 30 000 ks

Dátum vydania: 22.8.2016