 |
 |
| Veľkovojvoda Viliam I. | Veľkovojvoda Viliam I. |
Zakladateľ dynastie Oranžských, prvý panovník v dejinách Holandska, Viliam I. (Wilhelm, Guillaume), sa narodil 24. augusta 1772. Jeho otcom bol štátny guvernér Holandska Viliam V. a matkou Wilhelmina, pruská princezná. Budúci kráľ mal pred nástupom na trón tituly princ Oranžsko-nassauský, vojvoda luxemburský a vojvoda limburský. Vo veku 19 rokov sa Viliam oženil. Jeho manželstvo nebolo výsledkom romantického zaľúbenia: ako väčšina manželstiev v tom čase, aj toto bolo diktované politickými motívmi a rodinnou tradíciou. Jeho manželkou sa stala pruská princezná Fredericka, budúca kráľova sesternica. Ich manželstvo trvalo 46 rokov, až do Wilhelmininej smrti 12. októbra 1837. Porodila Viliamovi štyri deti, z ktorých najstaršie sa stalo vetvou, ktorá dodnes vládne Holandsku.
Luxemburskí veľkovojvodovia:
1815-1840 Viliam I (Guillaume, ☆1772 - †1843) rod Orange-Nassau
1840-1849 Viliam II (Guillaume, ☆1792 - †1849) rod Orange-Nassau
1849-1890 Viliam III (Guillaume, ☆1817 - †1890) rod Orange-Nassau
1890 Získanie nezávislosti
1890-1905: Adolf (Adolf, ☆1817 - †1905) rod Nassau-Weilburg
1905-1912: Viliam IV (Guillaume, ☆1852 - †1912) rod Nassau-Weilburg
1912-1919: Mária Adela (Mária Adelaida, ☆1894 - †1924) rod Nassau-Weilburg
1919-1964: Šarlota (Charlotta, ☆1896 - †1985) rod Nassau-Weilburg
1964-2000: Ján, (Jean ☆1921 - †2019) rod Bourbon z Parmy
2000 - súčasnosť: Henrich (Henri, ☆1955 - ) rod Bourbon z Parmy
Preklad textu na obale:
Na základe Viedenskej zmluvy z roku 1815 sa Luxembursko stalo veľkovojvodstvom a bolo pridelené v personálnej únii holandskému kráľovi Viliamovi I. Oranžsko-Nasavskému, prvému luxemburskému veľkovojvodovi. Veľkovojvodstvo, spravované ako provincia Holandského kráľovstva, bolo zároveň súčasťou Nemeckého spolku a v hlavnom meste, ktoré sa stalo spolkovou pevnosťou, bola umiestnená pruská posádka. Ratifikácia Londýnskej zmluvy Viliamom I. 26. mája 1839 priniesla Luxembursku skutočnú nezávislosť. Zároveň však veľkovojvodstvo stratilo časť svojho územia a nadobudlo súčasnú geografickú podobu. V októbri 1840 Viliam I. abdikoval v prospech korunného princa Viliama II., prvého syna z manželstva s Wilhelmine Pruskou. Viliam I. zomrel pred 175 rokmi, 12. decembra 1843 vo veku 71 rokov.
Na pravej strane mince je podobizeň jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Henricha hľadiaceho doľava a na ľavej strane je podobizeň jeho kráľovskej výsosti veľkovojvodu Viliama I. Medzi podobizňami sú zvislo uvedené roky „1772-1843“ a meno „Guillaume Ier“. V spodnej časti mince sa nachádza nápis „LUXEMBOURG“ a rok „2018“. Naľavo od letopočtu 2018 sa nachádza značka lev (heraldický lev Luxemburska) a napravo značka mincovne Kráľovskej holandskej mincovne v Utrechte (Merkúrová palica).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.
Od roku 2018 sa na luxemburských minciach používa nový motív - heraldický lev Luxemburska. Okrem toho sa 17. septembra 2017 stal novým riaditeľom Kráľovskej holandskej mincovne p. Stephan Satijn. Za značku si vybral obraz mosta svätého Serváca v jeho rodnom meste Maastricht.
Značky mincovne sa líšia podľa kvality ražby:
- UNC (heraldický lev a Merkúrová palica)
- BU (most a Merkúrová palica)
- PROOF (most a heraldický lev)
Nápis na hrane: 2 ★ ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.
Značka mincovne: Lev, toto je neoficiálna karta, minca v kvalite BU bola nahradená UNC mincou.
Kvalita: UNC
Náklad: ? ks
Dátum vydania: 1.9.2018
