 |
| Zmluva s podpismi signatárov |
Luxembursko v priebehu storočí niekoľkokrát zmenilo majiteľa. V roku 1412 sa jeho majiteľmi stali burgundskí vojvodovia a po nich v roku 1477 Habsburgovci. V roku 1659 časť vojvodstva, ktoré sa v priebehu storočí značne rozšírilo, odstúpili španielski Habsburgovci Francúzsku. Ľudovít XIV. sa stal v roku 1684 úplným vlastníkom vojvodstva. Luxembursko sa stalo v roku 1815 veľkovojvodstvom, vládol v ňom holandský kráľ Viliam I. z dynastie Oranžsko-Nassauskej, ako o tom svedčí rozhodnutie Viedenského kongresu z roku 1815. Luxembursko si zachovalo autonómiu a väzby s Holandskom sa udržiavali len preto, že veľkovojvodstvo sa v tom čase považovalo za osobný majetok Viliama I. Kráľ bol napriek tomu dosť tvrdý voči Luxemburčanom, ktorých považoval za svoj vlastný majetok, a vyberal od nich vysoké dane. Táto skutočnosť bola jedným z dôvodov, prečo Luxemburčania podporovali belgické povstanie proti Holandsku v roku 1830. V októbri toho istého roku sa Luxembursko stalo súčasťou Belgicka. Viliam I. však naďalej bojoval pokračoval v boji o svoje majetky. V roku 1831 sa Veľká Británia, Rusko, Rakúsko, Prusko a Francúzsko dohodli, že Luxembursko zostane vo vlastníctve Viliama I. a pripojí sa k Nemeckému spolku. Až o 9 rokov neskôr, 19. apríla 1839, bola podpísaná Londýnska zmluva, ktorá rozdelila územie Luxemburska na dve časti - francúzsky hovoriaca časť pripadla novovytvorenému Belgickému kráľovstvu, zatiaľ čo nemecky hovoriaca časť sa stala veľkovojvodstvom a zostala v Holandskom kráľovstve. Až do roku 1867 zostalo Luxembursko súčasťou Nemeckej konfederácie v personálnej únii s Holandským kráľovstvom a požívalo autonómiu. Po zániku konfederácie v roku 1866 sa na základe Londýnskej zmluvy z 11. mája 1867 Luxemburské veľkovojvodstvo oficiálne stalo suverénnym a večne neutrálnym štátom.
Luxemburskí veľkovojvodovia:
1815-1840 Viliam I (Guillaume, ☆1772 - †1843) rod Orange-Nassau
1840-1849 Viliam II (Guillaume, ☆1792 - †1849) rod Orange-Nassau
1849-1890 Viliam III (Guillaume, ☆1817 - †1890) rod Orange-Nassau
1890 Získanie nezávislosti
1890-1905: Adolf (Adolf, ☆1817 - †1905) rod Nassau-Weilburg
1905-1912: Viliam IV (Guillaume, ☆1852 - †1912) rod Nassau-Weilburg
1912-1919: Mária Adela (Mária Adelaida, ☆1894 - †1924) rod Nassau-Weilburg
1919-1964: Šarlota (Charlotta, ☆1896 - †1985) rod Nassau-Weilburg
1964-2000: Ján, (Jean ☆1921 - †2019) rod Bourbon z Parmy
2000 - súčasnosť: Henrich (Henri, ☆1955 - ) rod Bourbon z Parmy
Preklad textu na obale:
Zmluvu XXIV článkov alebo "Londýnsku zmluvu" podpísali 19. apríla 1839 v Londýne Holandské kráľovstvo a Belgické kráľovstvo. Táto dohoda, ktorá znamenala vznik Belgického kráľovstva, zároveň udelila Luxemburskému veľkovojvodstvu štatút nezávislého štátu, ku ktorému osobne patril Viliam I. Oranžsko-nasavský. Výsledkom tejto zmluvy bolo rozdelenie územia Luxemburského veľkovojvodstva, ktoré bolo predtým známe ako "Rakúske Nizozemsko". Valónske Luxembursko a kantón Arlon boli pripojené k Belgicku. V roku 1839 sa nové hranice Luxemburského veľkovojvodstva stali takými, ako ich poznáme dnes. Luxembursko už nemalo žiadne územné väzby s Holandskom a postupne sa vytvorila samostatná správa a formovali sa štruktúry autonómneho štátu.
Na pravej strane vnútorného poľa mince je podobizeň Jeho kráľovskej Výsosti veľkovojvodu Henricha, ktorý pozerá vpravo, a na ľavej strane vnútorného poľa sú zobrazené vertikálne umiestnené roky „1839“ a „2014“ a názov vydávajúcej krajiny „LËTZEBUERG“. Nápisy „ONOFHÄNGEGKEET“ a „175 Joër“ sa nachádzajú v spodnej časti vnútorného poľa mince. Naľavo a napravo od letopočtu sa nachádza značka Kráľovskej holandskej mincovne v Utrechte (Merkúrova palica) a značka jej riaditeľa (Maarten Brouwer, plachetnica).
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.
Nápis na hrane: 2 ★ ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.
Kvalita: BU
Náklad: 10 000 ks
Dátum vydania: 6.2.2014
