Budova parlamentu	Constantin Karamanlis

Grécko je parlamentná republika, na čele ktorej stojí prezident, ktorý je volený parlamentom na päťročné obdobie. Výkonnú moc má parlament. Demokracia síce vznikla práve v Aténach, založil ju Kleisthenes, v novovekom Grécku však musela byť po oslobodení spod tureckej nadvlády nanovo nastolená. Aj napriek tomu však patrí Grécko medzi jeden z prvých európskych novodobých demokratických štátov. Demokracia tu vznikla podľa francúzskeho vzoru v roku 1830, po porážke Turkov. Krajina bola po druhej svetovej vojne a vnútornom konflikte v zlom stave, ale s americkou finančnou pomocou v rámci Marshallovho plánu sa začalo hospodárstvo pomaly zotavovať. Problémom bol ale nedemokratický režim v zemi, v ktorom armádne zložky zasahovali do politického procesu. Grécka vojenská junta bol grécky režim vytvorený skupinou dôstojníkov, ktorí 21. apríla 1967 uskutočnili vojenský prevrat a zvrhli legitímne zvolenú vládu. Tým sa v Grécku zaviedla pravicová vojenská diktatúra (vojenská junta). Hlavnými predstaviteľmi prevratu boli Georgios Papadopoulos, Stylianos Pattakos a Nikolaos Makarezos, ktorý mal hodnosť plukovníka. Odtiaľ pochádza aj názov grécki plukovníci. Po štátnom prevrate junta rozpustila všetky existujúce politické strany a začala väzniť svojich nepriateľov a odporcov, najmä liberálov a komunistov, z ktorých mnohých odvliekli do koncentračného tábora na ostrove Jaroš. V decembri 1967 sa kráľ Konštantín II. pokúsil zvrhnúť vojenskú juntu, ale pokus bol neúspešný, čo viedlo k jeho nútenej abdikácii. Papadopoulos následne prevzal funkciu predsedu vlády a Pattakos sa ujal strategickej bezpečnostnej funkcie ministra vnútra. V marci 1968 sa Papadopoulos vyhlásil za regenta a v lete toho istého roku vyhlásil Grécko za republiku, ktorej sa stal prezidentom. Grécko sa kvôli svojej forme vlády a predovšetkým kvôli porušovaniu ľudských práv postupne dostalo do medzinárodnej izolácie. S tým súviselo aj zhoršenie hospodárskej situácie krajiny, čo viedlo k vypuknutiu protivládnych študentských demonštrácií v decembri 1973, ktoré vyústili do Papadopoulosovho odstúpenia z funkcie prezidenta. Jeho nástupcom sa stal generál Phaedon Gizikis. V roku 1974 sa grécka junta neúspešne pokúsila pripojiť ostrov Cyprus k svojmu územiu, čo opäť viedlo k vnútropolitickej kríze, ktorá napokon 23. júla 1974 ukončila vládu vojenskej kliky v krajine. Nová civilná vláda Constantina Karamanlisa plukovníkov zajala, postavila pred súdny tribunál a odsúdila na trest smrti, ktorý bol zmenený na doživotie. Na 17. november 1974 boli vyhlásené nové voľby.  Bola založená pravicová strana Nea Dimokratia (Nová demokracia), ktorú založil Konstantinos Karamanlis (starší) a ktorá sa ako prvá chopila moci. Proti nej vytvoril politik Andreas Papandreu ľavicovú stranu PASOK (Panellinio sosialistiko kinima – Panhelénske socialistické hnutie). Tieto dve strany patrili k najsilnejším politickým stranám až do roku 2009.

Na vzore sa nachádza budova gréckeho parlamentu obkolesená nápisom „50 ΧΡΟΝΙΑ ΑΠΟ ΤΗ ΜΕΤΑΠΟΛΙΤΕΥΣΗ“ (50 ROKOV OD OBNOVENIA DEMOKRACIE V GRÉCKU) a „ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ“ (HELÉNSKA REPUBLIKA). V spodnej časti je umiestnená značka gréckej mincovne (palmeta). Vpravo je značka autora návrhu George Stamatopoulosa "ΣΤΑΜ".
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ ★

Kvalita: BU

Náklad:  6 000 ks (3×2000 ks)

Dátum vydania: 17.6.2024