Eleftherios Venizelos	Krétskí povstalci

Kréta (grécky: Κρήτη) je najväčší z gréckych ostrovov. Jeho meno je známe už z antických mýtov. Tu sa narodil Zeus, tu bol uväznený Minotaurus a z Kréty prvýkrát a naposledy vzlietol Ikarus. Od roku 395 n. l. patrila Kréta Byzantskej ríši, v rokoch 823-961 Arabom, v rokoch 961-1204 opäť Byzancii a v roku 1204 ju dobyli križiaci a predali Benátkam. V 16. storočí sa Turci niekoľkokrát pokúšali dobyť ostrov, ale všetky ich pokusy boli neúspešné. V roku 1645 sa Turci opäť vylodili na Kréte a v priebehu dvoch rokov sa zmocnili takmer všetkých pevností a nakoniec v roku 1715 obsadili ostrov a okolité malé ostrovy. V prvých rokoch tureckej nadvlády Kréťania kládli ozbrojený odpor a mnohokrát sa vzbúrili, ale ich pokusy boli zakaždým potlačené. V roku 1830 bol ostrov odstúpený Egyptu a v roku 1841 sa vrátil Turkom. Od polovice 19. storočia prebiehali medzi obyvateľmi Kréty krvavé povstania, z ktorých najväčšie bolo povstanie v rokoch 1895 - 1896. Nasledujúci rok jednotky gréckej armády pomohli povstalcom oslobodiť ostrov. Čoraz častejšie sa objavovali výzvy na zjednotenie Kréty s Gréckom. V dôsledku zásahu veľmocí získala Kréta v roku 1898 administratívnu autonómiu ako "krétsky štát" pod správou gréckeho princa Juraja. Túžba krétskeho ľudu po zjednotení s Gréckom sa o niekoľko rokov neskôr rozhorela s novou silou. Krétsky parlament opakovane hlasoval za zjednotenie ostrova s Gréckom. V roku 1905 došlo v dedine Feriso k povstaniu, ktoré viedol Eleftherios Venizelos. Povstalci prinútili princa Juraja abdikovať, zrušili systém miestokráľovstva a v roku 1908 vyhlásili zjednotenie s Gréckom. Oficiálne sa zjednotenie uskutočnilo na konci balkánskych vojen (1912-1913) a podpísaním Londýnskej zmluvy v dňoch 17. - 30. mája 1913. Odvtedy ostrov patrí Grécku. V roku 1923, po grécko-tureckej vojne a výmennej zmluve, moslimovia definitívne opustili Krétu a na ostrov prišli utečenci z Malej Ázie.

Preklad textu na obale:
Dejiny a osud "veľkého ostrova" Kréta boli vždy neoddeliteľne spojené s dejinami pevninského Grécka. Kréta, strategicky umiestnená medzi Európou, Áziou a Afrikou, sa stala korisťou viacerých dobyvateľov, od Rimanov a Saracénov až po Benátčanov a Osmanov. Spojenie s moderným gréckym štátom si Kréťania ťažko vydobyli po niekoľkých násilných povstaniach vrátane krétskeho povstania v roku 1866, ktoré sa vyznačovalo sebaobetovaním stoviek obliehaných v kláštore Arkadi. Po povstaní v rokoch 1897 - 98 bol ostrov vyhlásený za autonómny "krétsky štát" a grécky princ Juraj bol vymenovaný za jeho vysokého komisára. Kréta bola formálne začlenená do Grécka na základe Londýnskej zmluvy v roku 1913, po balkánskych vojnách v rokoch 1912 - 13.

Vo vnútornej časti mince sú znázornení krétski vzbúrenci držiaci vztýčenú grécku vlajku symbolizujúc tak boj Kréty o zjednotenie s Gréckom. Vo vrchnej časti je veľkými písmenami oblúkom napísaný názov vydávajúcej krajiny v gréčtine: „ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ“ (HELÉNSKA REPUBLIKA). V spodnej časti sa nachádza nápis v gréčtine: „100 ΧΡΟΝΙΑ ΑΠΟ ΤΗΝ ΕΝΩΣΗ ΤΗΣ ΚΡΗΤΗΣ ΜΕ ΤΗΝ ΕΛΛΑΔΑ“ (100 rokov zjednotenia Kréty a Grécka). Vpravo sú letopočty „1913 – 2013“ a značka Gréckej štátnej mincovne (palmeta-ornament z listov akanty). Na druhej strane sa nachádza „ΣΤΑΜ“, značka autora George Stamatopoulosa.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: ΕΛΛΗΝΙΚΗ ΔΗΜΟΚΡΑΤΙΑ ★

Kvalita: BU

Náklad: 7 500 ks

Dátum vydania: 1.10.2013