Festival v minulosti	Festival dnes

Festival estónskej piesne (laulupidu) sa považuje za hlavné kultúrne podujatie v Estónsku, takmer za štátny sviatok. Zúčastňujú sa na ňom rôzne zbory a dychové orchestre z Estónska a estónskej diaspóry z iných krajín. Festival piesní sa prvýkrát konal v Tartu v roku 1869 z iniciatívy vodcu estónskeho národného hnutia Johana Voldemara Jannsena. Od roku 1896 sa festival presunul do Tallinnu. V roku 1923, keď sa festival konal po ôsmykrát, sa zaviedla tradícia organizovať ho každých päť rokov. Od roku 1928 sa festival koná na piesňovom festivale v Tallinne. V súčasnosti je festival piesní považovaný nielen za najväčšie estónske kultúrne podujatie, ale aj za symbol obrody estónskeho národa. Nielen účinkujúci, ale aj mnohí diváci sú oblečení v národných krojoch. Piesňový festival sa v novom formáte obnovil koncom 80. rokov, keď sa na piesňovom festivale v Tallinne zišli desaťtisíce ľudí z celého Estónska - to bol začiatok takzvanej piesňovej revolúcie. Jedinečnosť estónskeho piesňového festivalu uznali aj odborníci UNESCO a v roku 2003 bol festival zaradený do Zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO.

Preklad textu na obale:
Slávnosť piesní je svedectvom zrodu estónskeho národa. Pred 150 rokmi sa v Tartu pod vedením Johanna Voldemara Jannsena (1819 - 1890) prvýkrát stretli estónske spevácke zbory a dychové orchestre. Nezávislosť, ktorej sa teraz tešíme, bola predznamenaná týmto vyhlásením ruskému impériu, pobaltským Nemcom a predovšetkým nám samým, že hovoríme estónsky, sme Estónci a sme tu! Slávnosti piesní už 150 rokov nesú pochodeň našej estónskej identity a sebavedomia. Ľudia sa stretávali v zlých časoch, aby si navzájom potvrdili pravdu, ktorá sa skrývala medzi riadkami, hlboko v piesňach a melódiách. V dobrých časoch prišli posvätiť krásu svojej vlasti a melódiu svojho materinského jazyka. Slávnosť piesní spája našu minulosť s našou budúcnosťou a na festivale sme medzi svojimi ľuďmi a vo svojom čase. Keď Slávnosť piesní odovzdáme svojim deťom, zdedia radosť a zmysel života a vďaka tomu žijeme navždy naprieč večnosťou.
Peeter Perens, Hlavný dirigent XXVII. ročníka Slávnosti piesní Moja vlasť je moja láska

Vzor je inšpirovaný pochodom na oslavu hudby, ktorý sa hýbe ako vlny na mori, sprevádzaný hrdými jasavými pokrikmi a prehliadkou ľudových krojov. Spája hudbu, ľudové kostýmy a rôzne miesta, na ktorých tento prímorský štát usporadúva veľkolepú a pôsobivú oslavu hudby. Na vzore sú takisto zobrazené úvodné noty estónskej národnej hymny a v spodnej časti je nápis „Laulupidu 150“ (Oslava hudby 150). V hornej časti sa nachádza rok vydania mince „2019“ a pod ním názov vydávajúcej krajiny „EESTI“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: nápis E E S T I O zopakovaný dvakrát, orientovaný smerom nahor a smerom nadol.

Kvalita: BU

Náklad: 10 000 ks

Dátum vydania: 29.5.2019