Makové pole

Udalosti v roku 1914 prevrátili svet naruby a zasiahli takmer polovicu sveta - v tomto roku vypukla prvá svetová vojna. Vojna sa odohrávala na rôznych kontinentoch, v rôznych moriach a oceánoch a do svojho víru pohltila mnoho krajín sveta. Počet obetí dosiahol nepredstaviteľné číslo, milióny ľudí bolo zabitých, zmrzačených a nezvestných. Prvýkrát v histórii boli použité chemické zbrane a vojenské operácie sa uskutočnili s rozsiahlym použitím lietadiel a tankov. Všetko sa začalo atentátom na rakúsko-uhorského arcivojvodu Františka Ferdinanda, následníka trónu. Práve táto udalosť, ktorá sa odohrala 28. júna 1914, vyvolala vojnu. Dňa 28. júla Rakúsko-Uhorsko, na ktoré sa odvolávalo Nemecko, vyhlásilo vojnu Srbsku, po ktorej nasledovalo 1. augusta Nemecko vyhlásením vojny Rusku, o niekoľko dní neskôr (3. augusta) Belgicku a Francúzsku a 4. augusta vyhlásila vojnu Nemecku Veľká Británia. Postupne sa do vojny zapájalo čoraz viac krajín s mnohomiliónovými armádami v Európe, Afrike a Ázii. Bojujúce krajiny sa rozdelili na dva "tábory": nemecko-rakúsky blok, ktorý tvorili 4 krajiny, a Ententu, ktorú tvorilo 34 krajín (na čele s Ruskom, Veľkou Britániou a Francúzskom). Nemecko kapitulovalo 11. novembra 1918 a uznalo porážku. Prímerie bolo podpísané na stanici Retonde (Francúzsko) v Compiègnskom lese. Versaillská mierová zmluva (28. júna 1919) oficiálne ukončila prvú svetovú vojnu. Skutočné podmienky mierovej zmluvy boli dokončené až v rokoch 1919 a 1920 na mierovej konferencii v Paríži.
Mak je trvalým symbolom spomienky na prvú svetovú vojnu. Je úzko spätý s Dňom prímeria (11. november), ale pôvod maku ako obľúbeného symbolu spomienky sa odvíja od prvej svetovej vojny. Maky boli bežným javom najmä na západnom fronte. Rozvíjali sa v pôde, ktorá bola rozrušená bojmi a ostreľovaním. Tento kvet poskytol kanadskému lekárovi Johnovi McCraeovi inšpiráciu pre jeho báseň "Na flanderských poliach", ktorú napísal počas služby v Ypres v roku 1915. Prvýkrát bola uverejnená v časopise Punch po tom, ako ju odmietol časopis The Spectator. V roku 1918 v reakcii na McCraeovu báseň americká humanitárna pracovníčka Moina Michaelová napísala: "A teraz pochodeň a červený mak nosíme na počesť našich mŕtvych...". Zasadzovala sa za to, aby sa mak stal symbolom spomienky na tých, ktorí zahynuli vo vojne.

Preklad textu na obale:
Mak: symbol Veľkej vojny
Na tejto pamätnej minci je oficiálne logo stého výročia Veľkej vojny: mak s pamätným dátumom. Maky sa stali symbolom prvej svetovej vojny, pretože hojne kvitli na bojiskách vo Flámsku, ktoré bolo zničené početným bombardovaním. Samotný mak je tiež plný symboliky: okvetné lístky sú červené ako krv padlých, a čierny vnútrajšok je ako farba smútku.

4. augusta 1914 vypukla prvá svetová vojna, keď Nemecko napadlo Belgicko. Po mesiacoch zúfalého odporu a práve keď bola belgická armáda zatlačená späť k Westhoeku, kráľ Albert I. urobil dôležité rozhodnutie: nechal otvoriť stavidlá Nieuwpoortu a premenil Bochten de Kupe (oblasť za riekou Yser) na obrovskú vodnú plochu. Od tohto momentu sa obe armády zakopali a začala sa zákopová vojna s belgickými vojakmi ako "strážcami" rieky Yser. O štyri roky neskôr, 11. novembra 1918, zbrane utíchli a 28. júna 1919 bola podpísaná Versaillská mierová zmluva. Výsledok: milióny mŕtvych vrátane najmenej 600 000 v Belgicku. Okrem toho bolo viac ako jeden a pol milióna ľudí zranených a najmenej jeden a pol milióna ľudí utieklo pred vojnou. Po sto rokoch a ohliadnutí sa za jednou z najtemnejších kapitol našich dejín môžeme uzavrieť touto vetou: Už nikdy viac!

Fotografie:
- Hendrik Geeraert (zobrazený na bankovke). Vďaka nemu a Charlesovi Coggeovi, ktorý poznal systém stavidiel do detailov, sa podarilo zatopiť rovinu Yser.
- Civilisti na úteku.
- Počas celej vojny zostal kráľ Albert I. so svojimi mužmi, a tak sa do dejín zapísal ako kráľ-vojak.

Vo vnútornej časti mince je zobrazený vlčí mak nad letopočtami 2014 – 18. Pod týmito letopočtami je uvedený nápis „The Great War Centenary“ a pod ním sa nachádza značka generálneho riaditeľa mincovne Bernarda Gillarda (mačka) a značka belgickej mincovne (hlava archanjela Michaela s prilbicou). V hornej časti v strede je trojjazyčný nápis BELGIE – BELGIQUE – BELGIEN.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★ ★, opakujúci sa šesťkrát, striedavo vertikálne a horizontálne orientovaný.

Kvalita: BU<strong

Náklad: 6 000 ks

Dátum vydania: 12.5.2014