Marconi so svojim rádiom	Marconiho prvý vysielač

Guglielmo Marchese Marconi (* 25. apríl 1874, Bologna, – 20. júl 1937, Rím) bol taliansky vynálezca a podnikateľ. V roku 1909 získal Nobelovu cenu za fyziku spolu s Karlom Ferdinandom Braunom za prínos vo vývoji bezdrôtovej telegrafie. Často je nesprávne označovaný ako vynálezca rádiového spojenia, prvé pokusy s rádiokomunikačnými prístrojmi však už pred ním uskutočnili Nikola Tesla a Alexander Stepanovič Popov.
Marconi sa narodil v rodine talianskeho veľkostatkára, jeho matka bola vnučka zakladateľa firmy na výrobu destilátov Jameson Whiskey. Vzdelanie získal v Miláne, Florencii, neskôr v Livorne. Už v mladosti Marconiho fascinovali technické vedy a obzvlášť elektrina. Jeden z najdôležitejších objavov vtedajšej éry bol objav Heinricha Hertza, ktorý v roku 1888 ako prvý skonštruoval zariadenie, ktoré dokázalo vysielať a prijímať elektromagnetické vlny, dnes známe pod menom rádiové vlny. Marconi začal experimentovať s vlastným zariadením na hornom poschodí otcovského domu – Villy Griffone v Pontecchio. Otec nemal o jeho výskumoch dobrú mienku, matka ho však podporovala. Takto pracoval dva roky. Marconiho cieľom bolo nájsť spôsob, ako využívať rádiové vlny na prenos bezdrôtovej telegrafie, to znamená prenos telegrafných správ bez použitia spojovacích káblov. Spočiatku Marconi experimentoval len na krátke vzdialenosti, ale v lete 1895 začal s experimentami vonku. Zväčšil dĺžku vysielača a prijímača a postavil ich do zvislej polohy. Neskôr prišiel na to, že ak jeden koniec antény spojí so zemou, prenosová vzdialenosť sa podstatne zväčší. 2. júna 1896 Marconi zadal predbežnú špecifikáciu na svoje práce na britskom patentovom úrade a 2. marca 1897 nasledovala kompletná špecifikácia. 2. júla 1897 mu udelili britský patent č. GB12039 za Vylepšenie v prenose elektrických impulzov a signálov, a súvisiacich zariadení, ktorý je viacerými považovaný za prvý patent v rádiovej telekomunikácii. Po celom svete bolo založených množstvo spoločností, vrátane Marconiho Wireless Telegraph Company of America Inc. 8. novembra 1899 a International Marine Communication Company Ltd. 25. apríla 1900, ktorá vybavovala lode Marconiho zariadením a operátormi (pasažieri mohli posielať a prijímať bezdrôtové telegramy zvané "Marconigrams". V roku 1914 sa Marconi stal senátorom talianskeho parlamentu. Počas prvej svetovej vojny bolo Taliansko na strane spojencov a Marconi bol povolaný do rádiovej vojenskej služby. Pôsobil aj v talianskom námorníctve ako vyšší veliteľ. V roku 1924 bol kráľom Viktorom Emanuelom III. menovaný za markíza. Veľmi kontroverzný bol Marconiho vstup do talianskej fašistickej strany v roku 1923. V roku 1930 ho taliansky diktátor Benito Mussolini vymenoval za prezidenta talianskej akadémie. V roku 1935 talianske ozbrojené sily okupovali Etiópiu, čo viedlo k všeobecnému odsúdeniu Talianska. Marconi však v niekoľkých prejavoch útok obhajoval. Po jeho smrti vo veku 63 rokov mu Taliansko zorganizovalo štátny pohreb. Na počesť Marconiho prínosu v rádiovom vysielaní všetky rádiové stanice sveta držali dve minúty ticha.

V strede návrhu je portrét Marconiho, vpravo portrét pápeža Pia XI. a vľavo portrét Pia XII. Vpravo hore je v polkruhu uvedený nápis „GUGLIELMO MARCONI“ a pod ním roky „1874“ a „2024“. V spodnej časti je nápis „CITTÀ DEL VATICANO“, za ktorým nasleduje meno autorky „L. PANCOTTO“ (Loredana Pancotto). Vľavo je značka mincovne „R“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: 2 ★ opakujúce sa šesťkrát, orientované striedavo vertikálne a horizontálne.

Kvalita: BU

Náklad: 69 000 ks

Dátum vydania: 24.07.2025