Lotyšské regióny	Erb Sélija

Región Sélija je jedna z historických lotyšských krajín, ktorá zahŕňa východnú časť historického regiónu Zemigálsko (lotyšsky Zemgale), ako aj časť severovýchodnej Litvy. Jej hlavným mestom a kultúrnym centrom je Jēkabpils. Selónsky jazyk vymizol, hoci niektorí obyvatelia stále hovoria selónskym subdialektom. Podmanenie a pokresťančenie Selonov sa začalo v roku 1208, keď Albert z Buxhoevedenu dobyl hradisko Sēlpils (latinsky castrum Selonum). Pojem „Selóni“ je pravdepodobne nemeckou adaptáciou livonského názvu „horali“, čo vedie k hypotéze, že Selóni a Aukštaiti patrili k tomu istému etniku. V Henrichovej livonskej kronike sa Selóni opisujú ako spojenci Litovcov. Po roku 1561 sa Selónia stala súčasťou Kurského a Sedmohradského kniežatstva. V súčasnosti je región obývaný prevažne Lotyšmi s väčším podielom etnických menšín Rusov, Poliakov, Bielorusov a Litovcov v juhovýchodných obciach (obec Ilūkste a obec Daugavpils).

Na lícnej strane mince je erb, na ktorom je zobrazený jeleň, znak regiónu Sélija. Toto majestátne zviera symbolizuje prírodu a ušľachtilosť tohto lesnatého územia. Nad erbom je názov vydávajúcej krajiny „LATVIJA“ a v spodnej časti je názov regiónu „SĒLIJA“. Na pravej strane sa nachádza rok vydania „2025“.
Vo vonkajšom prstenci mince je vyobrazených dvanásť hviezd vlajky Európskej únie ktoré symbolizujú dokonalosť, celistvosť a ideál jednoty a pripomína aj počet mesiacov a ciferník.

Nápis na hrane: DIEVS ★ SVĒTĪ ★ LATVIJU ★ (BOH ★ ŽEHNAJ ★ LOTYŠSKU ★)

Kvalita: BU

Náklad:  13 000 ks

Dátum vydania: 09.10.2025